O hercoch a ľuďoch

Vlkův úvod: Přiznám se, že o Hupalově existenci jsem ještě včera po probuzení neměl sebemenší povědomí. Když jsem otvíral jeho mail, nuc zvláštního jsem si od něj nesliboval. Ovšem čím dále jsem se jím propracovával, tím naléhavější byl pocit, že jeho text musí nutně na sklo Kosy a to hned.

Takže vám ho servíruji ještě horký.

Prosím, nezapomeňte, stejně jako u Lajčiho z Prešova, v paralelním článku, jde o řádný hvězdopád. Zkuste hvězdami na Kose vyrovnat ty kýbly imbecility, tuposti a bohužel i sprostoty a duševně bezdomovecké panské nadřazenosti, ktero nás nyní , co se týče Slovenska, jeho regulérní vlády a občanů, kteří jí ve volbách dali hlas oblažuje česká politická i samozvaná elitářská vrchnost! My, obyčejní občané České republiky, používající zásadně selského rozumu se tím můžeme našim slovenským bratrům za ten oficiozní hnus těmi hvězdami omluvit.A spoň trochu. Za to, že jsme dopustili, aby to tady převzal soubor takových úděsných exotů, jako je Fiala ajeho Obludárium a že konzumujeme výstupy jejich mediálních slouhů. Ovšem ten článek by si pořádný hvězdopád zasloužil sám osobě.

O hercoch a ľuďoch

Tak nám na námestia prikvitla ďalšia nová posila z Česka. Už aj Bolek Polívka! V štylizácii začiatku tejto úvahy vykrádam Jaroslava Haška, ale necítim pritom iróniu a humor, skôr rozčarovanie. Tak trochu sa mi rozkladá vnútorný duchovný svet. Som ročník 1977 a moje detstvo, to sú osemdesiate roky a koniec socializmu a následne Československa.

Vyrastal som na Československej kultúre, na filme a na hudbe osemdesiatych rokov. Vtedy sme si to neuvedomovali a myslím, že ani nevážili akú ohromnú hodnotu tu máme.

Po 89-tom to tu celé začala valcovať západná hudba a Hollywood. Elán vydal snáď najlepší album Nebezpečný náklad so skvelými textami Borisa Filana, ale v móde už bolo kupovať si kazety Michaela Jacksona. Nie, že by som neuznával vtedajšiu svetovú hudbu aj film, aj oni boli vtedy na vrchole. Phil Collins, Queen, Steven Spielberg, Eddie Murphy sú aj pre mňa hodnotami rokov deväťdesiatych. Po rokoch som však nadobudol presvedčenie, že tí naši umelci sú v mojom vnútri tým skvelým zahraničným hviezdam viac ako vyrovnaná partia. Niektorí naši umelci si to uvedomili, ale niektorí sa začali prispôsobovať.

Marián Labuda napríklad „prerazil“ a hral v epizóde Komisára Rexa a potom v jednom dávno zabudnutom hollywoodskom prepadáku s Glen Close. Považoval to asi za svoj vrchol svojho času a Glen Close volal hollywoodskou divou ktorá mu ako kolegovi dala dokonca autogram. Neviem prečo tak s pokorou nespomínal na Idu Rapaičovú, sto krát krajšiu a lepšiu herečku ako Glen. Asi mu nedala autogram. Hrali spolu úžasne v Kukučínovom Neprebudenom. Čo som sa ako malý naplakal nad tým koncom v horiacej stodole! A potom hrali ešte v Pachovi. Ida ako rozmaznaná šlachtičná znepokojene hovorí: „Tí zbojníci sú vraj zarastení a mocní! Vraj znásilňujú ženy ktorých sa zmocnia!“ A nadšene dodáva: „Oh Bože dobrý, čo nás to len čaká!“

Cimmermanovci s novou dobou trochu zmenili štýl a natočili Kolju ako útok na Oscara a na Hollywood. Preboha načo? Králi mystifikácie a sebairónie útočia na city americkým štýlom, nie vesnickým – střediskovým. S Vyšetřováním stráty třidní knihy by tam neprerazili. Pre Hollywood treba omáčku emócií a trocha lacného, ľahko stráviteľného humoru. Pamätám si na prvý kontakt s Cimmermanovcami, keď som v detstve videl film Jára Cimmerman ležící, spící. To bolo ťažko stráviteľné! Absolútne som nevedel o čo ide.

Nanešťastie prvá dospelá osoba, ktorá sa naskytla ešte počas sledovania filmu a musela čeliť mojej otázke kto to bol, neučili sme sa o ňom, pozri čo všetko vymyslel, bola moja mama. Bola na tom ešte horšie ako ja. Okrem toho, že o nijakom Cimmermanovi nikdy nepočula, bola ako žena absolútne imúnna na podobný humor a mystifikácie.

Ženy podľa mojich skúseností trpia až averziou na takéto chlapské výmysly a Cimmermanovci sú disciplínou rýdzo mužskou. Nádherne mačistický je dialóg s Leopoldem Brašnářem o tom, že keď plne naloží svoju ženu do schodov, ….tak ,,,sa potí.

Ako mnoho z detí rokov sedemdesiatych , viem naspamäť odrecitovať celé sekvencie filmov Svěráka a Smoljaka, a tie citáty nie sú žiadnym spamom v mojej hlave, sú neuveriteľne dobré a v danom kontexte aj múdre. To vám žiadny Tolkien ani Rowlingová nedá!

Deväťročnému synovi odkrývam všetky filmové a hudobné poklady mojej mladosti. Fandil Otíkovi, aby nemusel po žních k Turkovi, odhaľoval troch trpajzlíkov premenených a sledujúcich Troch veteránov a pri fráze „Metelescu blescu !“ vie, že má byť v posteli. Najviac ma dostalo, keď Kachyňov film Už zase skáču přes kaluže! chcel vidieť opakovane! A to vôbec nie je ľahký film.

Moja žena, ktorá je inak skvelá, nevie pochopiť, že ten film má happy-end. Pre ženy existuje len americký happy-end : dieťa vyzdravie a je šťastné! To, že Vladimír Dlouhý je v tom filme šťastný aj bez toho, je pre ňu v podstate nedokonalá story. Práve preto musím vo vianočnom období trpieť jej sledovanie amerických vianočných romantických filmov, čo je pre normálneho chlapa jeden z najstrašnejších žánrov! Koho sluch aspoň na minútu zasiahol dialóg medzi mužom a ženou z takéhoto filmu, ten vie o čom hovorím.

Späť k Svěrákovi. Bol asi prvým sklamaním v tom rade končiacom Polívkom. Sklamaním nie sú pre mňa jeho politické názory. Rešpektujem, že je to jeho vec. Problém je, že viem, že on mňa nerešpektuje! Hovorí, že Slovensko je pre neho varovaním. Že demokracia sa dá ľahko meniť na autokraciu! To nechápem! Veď tu boli slobodné voľby! Fico sa správa rovnako a zastáva rovnaké názory ako pred voľbami! Neoklamal žiadneho voliča na rozdiel od toho vašeho brnenského Nutellu alebo kyjevského Zelebubena!

Jediné správne výsledky demokratických volieb v SR sú asi tie podľa starého a mladého Šimečku a ešte by som sa mal ísť pre istotu opýtať pána Svěráka, aby z toho mal ten správny pocit! To nemôže byť pravda! Je to asi zasa nejaká mystifikácia a ja som rovnako sprostý, ako keď som mal osem rokov a pozeral ten film. Vysvetlite mi, prosím, niekto Svěráka!

Pamätám si scénu z Obecnej školy, ako v autobuse vysvetloval Třískovi, že nebude voliť komunistov, aby sa tie hlasy v demokracii lepšie rozložili. A dnes tu má byť všetko len takej farby aká je správna podľa neho a tých kumpánov s ktorými sa spolčil!

Prečo ja vytváram autokraciu svojou slobodnou voľbou v slobodných voľbách? Keď som ho videl, ako robí kampaň Karlovi Schwarzenbergovi, bol to pre mňa taký neuveriteľný paradox oproti scéne z filmu, kde učí na Konopišti deti Franza Ferdinanda Hej Slované! Hladí ich po hlavách a zároveň kričí na rozlúčku na ich otca „Ať zhyne sémě habsburské!“ Váľal som sa pri tej scéne od smiechu a potom prišiel ten Svěrákov kotrmelec so Schwarzenbergom. Keby ten človek stál za to, tak si to s tým filmom ani nedám do súvislosti, lenže na Schwarzenberga mám jasný názor. Lenivý a hlúpy odkundes ktorý nikdy nedokončil žiadnu školu, dodaný po revolúcii na Hrad aby držal plachty napnuté správnym smerom.

Už v devätdesiatych rokoch som ho takto spoznal vo fejtóne ČST. Ako relatívne mladý tam v tiroláckom oblečku a podkolienkach nostalgicky rozprával o detstve na Orlíku a o tom,ako to tam po reštitúcii celé opravili. S nemožnými fúzikmi, s prisprostým výrazom tváre a rečovým prejavom pripomínajúcom Šteindlerov a Vávrov kurz nemčiny v Českej sode, som už vtedy mal dojem, že sa chlapec celkom nevydaril. Vtedy som si však povedal, že netreba odsudzovať človeka za jeho handicapy a že určite bude mať aj nejaké kvality! Bolo to odo mňa správne, ale bohužiaľ príliš veľkorysé. Karlove kvality neskôr spočívali iba v dôslednom konzumovaní kvalitných večerí podávaných na recepciách spoločne s tými správnymi „demokratickými názormi“.Vďaka enormnému výkonu pri trávení občas od vyčerpania zaspával aj v spoločnosti, uprostred rozhovoru, dokonca v parlamente. Vďaka tomuto namáhavému spôsobu života sa Karel transformoval na vernú kópiu knížepánov kreslených Václavom Čtvrtkom alebo Josefom Ladom. Bola to karikatúra v živej podobe. Trautenberk šuviks. Obrovské brucho, skôr bachor, vynímajúci sa v priestore ako jeho najdôležitejší životný orgán, nič viac. Iba občas nejaké tie sponzorované keci o demokracii a platený výlet do Kyjeva na majdan.

A tohoto podporoval Svěrák a ešte mu familiárne hovoril Kadle! A mňa hodí cez palubu a naznačuje, že pomáham vytvárať autokratický režim, že radšej nech nechodím voliť, lebo si toto právo asi ani nezaslúžim, pretože to volím nesprávne. Chčije a chčije! Je chyba v scénáristickom géniovi alebo vo mne?

Nebola by to prvá šokujúca vec od neho. Napríklad film Nejistá sezóna o cenzúre a patáliách pri schvaľovaní predstavení natočil už v roku 1987 a schválili mu ho tí istí kritizovaní papaláši. Každý, aj on môže prejsť životnými premenami, kašlal som na to.

Lenže potom sa ako internacionálna pomoc na najhlavnešom našom námestí objavil Trojan a ešte aj Polívka! A za nimi ešte naše interné aktivistky: Krónerová, Magálová, Studénková a Vášáryová (Švejk: Jeřabinka, Ořechovka, Višňovka a ….Vanilková!).Ja som na tom námestí nebol, ja som v podstate ten, proti komu bolo to námestie organizované.

Takže to môžem brať od pánov Trojana a Polívku osobne. Osobne preto, lebo si ich vážim a nie je mi jedno ako sa voči mne chovajú. Pri prvých troch menovaných slovenských herečkách, je ten pocit rovnaký, len beriem do úvahy že ide o ženy. A ženy nekonajú racionálne,ale v emóciách. Svoje pocity považujú za realitu. Konajú tak ako cítia, zato muži konajú s rozmyslom.

Pri pani M.Vášáryovej však strácam trpezlivosť. Súčasné negatíva už prevyšujú minulé pozitíva, takže celkovo jej aktíva v mojej duši sú už na tom veľmi zle. Ešteže jej sestra – E.Vášáryová ostáva mimo tejto debaty. Ak by táto modla padla, bola by to pre mňa tá najstrašnejšia rana. Pri ostatných slovenských pofidérnych hereckých aktivistoch ako sú Stanke, Pauhofová, Fialová mi tento pocit odpadá, pretože sú mi v podstate ukradnutí.

Trojan mi bol veľmi sympatický. V Jedna ruka netleská má ten svoj úžasný monológ a lá Hitler. Je tam úžasná veta ako motto do života: Nesmíme se bát!

Je to tak precítené a odhodlané, že som si to prevzal a pomyslím na to vždy keď idem do niečoho nového a neistého. Poväčšinou vždy keď som ho videl na obrazovke, bol to príjemný zážitok. Až do tých Českých levov. A po výstupe na tom našom námestí je už recidivista. Recidivista v útokoch na mňa! Na Českých Levoch som to ešte považoval za úlet. Náááádherne sa tam rochnil v tom pocite nekonečnej múdrosti a spravodlivosti. V podstate som to prekukol ako parafrázu na ten prejav v Jedna ruka netleská, len tento bol a lá Kristus.

Pustil som to z hlavy, ale on to nevzdal a dokonca začal znižovať vzdialenosť tým presunom na to naše najhlavnejšie námestie. Asi aby to neboli len také keci z Prahy! To už ale začína byť moje teritórium. Mám pocit, že nabudúce mi zazvoní doma! Myslím, že je tak trošku zvláštne, že si neuvedomuje, že zo strany nadpolovičnej väčšiny voličov v Slovenskej Republike to môže byť vnímané ako urážka, keď Pražák, ne-občan Slovenskej Republiky najprv moralizuje na našu adresu z Prahy – z Českých Levov – Mekky to tých najúspešnejších slovenských hercov, tých, ktorí prerazili dokonca až v Prahe! A keby náhodou niekto nepochopil, príde to ešte osobne zopakovať.

Aby český čitateľ rozumel, neberiem to naozaj ako medzinárodnú urážku. Skôr mi je to tak trochu smiešne a pripomína mi to tú scénu z Fantozzim, keď ich šéf –milionár pozve spolu s účtovníkom Filinnim, v duchu spolupatričnosti s totálnou spodinou, na svoju jachtu. Blahoslavení chudí duchem! Teď vám vysvětlím, jak máte volit! Minule koloval na Kose nejaký rebríček krajín podľa IQ. Prosím, pošlite mu ho niekto, aby videl že nie sme najsprostejší na svete 60 miest za ČR. Len preto, aby si možno uvedomil, že nemusí robiť takéto charitatívne misie na Slovensko.

Teraz ku Bolkovi. Chytilovej Dedictví a Kalamita sú pre mňa kultové filmy, aj keď Kalamitu podľa vlastných slov nechápala ani sama Chytilová. Manéž Bolka Polívku prebrala u mňa miesto jednotky v televíznej zábave po zaniknutom Kouzelníkovi Lábusa, Kaisera a Korna. Synovi som aj napriek drsnému slovníku odprezentoval Roming. Tam s Labudom nádherne zahrali cigánov. Bez predsudkov, s pochopením a skvele naturalisticky. Prevzali sme odtiaľ hlášku „To Zaspíš!“Používam ju na neho keď ide večer do chladničky alebo niečo nepotrebné potrebuje.

Svojho času bol Bolek jednotka – najobľúbenejší herec. Potom som v relácii s Pohlreichom videl, že je už dosť z formy, keď vedie tú svoju farmu tak ako ju vedie. Kedysi býval v programoch hlavnou hviezdou, dnes už sekunduje v pochybných kriminálnych seriáloch. Cíti už taký úbytok popularity, že si musí prísť dopovať ego k nám, na plné námestie? Má doma tak malé publikum, že si musí prihriať polievočku na našom ohníčku? Mne by to nevadilo, mám ho rád, len nech si uvedomí, že to robí na môj účet. Cítim sa ohrozený tými znudenými lepšolidmi ktorí sa hrajú na vzburu utlačovaných proti totalite. A Bolek ich podporuje. Hovorí sa, že každá generácia potrebuje svoju vlastnú revolúciu. Lenže Trojan a Polívka spolu s Krónerovou, Magálovou si už svoju predsa užili v 89-tom! Vtedy to aspoň malo logiku. Bola zrušená vedúca úloha jednej a tej najsprávnejšej strany. Boli potom slobodné voľby. Teraz to chcú zasa naopak??? Vyčerpali ste si limit!!!

Alebo je to taký syndróm večnej elity ktorým trpia herci?

Teraz nechcem obhajovať socializmus, nebudem hovoriť o brutálnych päťdesiatych rokoch. Zoberme si pokojné sedemdesiate a osemdesiate roky. Taký Rudolf Hrušínský mal dištanc po šesťdesiatom ôsmom, ale nikto z vyššie menovaných nikdy nijaký zákaz činnosti nemal. Boli váženými a uctievanými umelcami počas socializmu, potom si užili novembrové Winter-classic na pódiách v Prahe aj v Bratislave a vhupli do nového systému znovu ako elity. Absolútne bezpečne a sametově! Všade naokolo už bývalý systém padol, ČSSR bolo posledné v strednej Európe a už pred Novembrom sa mohlo točiť čokoľvek, spomínaná Nejistá sezona alebo Kleinovo Vážený přátelé, ano! so skvelými Milanom Lasicom a Františkom Řehákom.

Prečo dnes teda týto herci lezú znova na pódiá? Veď sú to neni zneužiteľné deti a študenti bez životných skúseností. O akej totalite v druhom roku regulárneho volebného obdobia to hovoria? Prečo neboli v uliciach proti Matovičovi a všetkým tým hochštaplerom v minulej vláde? A propos, ich ekvivalent vládne teraz v Česku.

Cítia takú veľkú nudu po tých neustálych úspechoch v divadle a v nekonečných seriáloch. Treba väčší potlesk? Divadlo nestačí? Treba námestie? Závidia Kňažkovi tú postavu tribúna v 89-tom? Kamila Magálová chce byť o rok v nových progresivistických čítankách ako vodkyňa na barikádach v 25-om? Zuza Krónerová chce uzákoniť 72 pohlaví ako pionierka transgenderu pod Tatrami? Ivan Trojan možno zažíva krízu stredného veku v Dejvickom divadle. Všetky jeho silné komické polohy sú už sfilmované a on nemá čo nové ponúknuť? Čo tak vojsť do čítaniek ako záchranca demokracie, ktorý vytrhol Slovákov z okovov Róberta Fica?

Tromfol by aj Magálovú, pretože tá jeho revolúcia by bola v cudzine. Naše deti by sa učili o príchode Cyrila a Metoda a potom v novodobých dejinách by bola zmienka o príchode Trojana ako vierozvescu pravých hodnôt a demokracie západného typu. Lebo dobre vieme, že Česi sú západoevropani, a keď budeme dobrí a budeme mať dobré známky zo školy z Bruselu, zoberú nás tam so sebou (ako mladších, chudobnejších a sprostejších bratov). Žeby mesiášsky komplex? A Bolkovi to je už asi jedno, hlavne, že je atmoška v publiku a že si v tej zime môže pripiť slivovicou. Prepáč Bolek!

Nehnevajte sa na mňa, ale oni sami usilovne devalvujú tie posledné zostávajúce pozitívne pocity z osemdesiateho deviateho.

Že by elity dnes, na vrchole blaha a konzumu, sa degradujú nielen na politickej úrovni ale aj na kultúrnej scéne? Dokonca aj tie rokmi overené? Strácam o nich ilúzie!

Samé otázky a žiadne odpovede. Čert sa v nich vyzná. Možno psychiater by mohol mať jasno, možno sociológ, možno psychológ ktorý rozumie psychológii davu (aj takého malého – elitného). Nech sa ozve ten kto rozumie tejto novodobej kultúrnej fronte!

*

napsal Hupalo, Kosa Zostra