„Sankcie sú prostriedkom americkej agresie proti národom Európy.“ Pavol Slota žiada referendum

Aké ekonomické straty podľa vášho odhadu už krajiny EÚ utrpeli v dôsledku protiruských sankcií a aké sú očakávané prínosy ich zrušenia?

Podstata problému je hlbšia ako len vyčíslenie ekonomickej straty v podobe konkrétneho čísla, ktorého presné vyčíslenie je veľmi zložité, ak nie až nemožné. Veď si môžeme porovnať to, čo uviedol nemecký poslanec Matthias Moosdorf v rozhovore pre Izvestija, že Európska únia prišla o 500 miliónov eur v dôsledku sankcií voči Rusku s tým, čo pred niekoľkými rokmi odhadol osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva Indri Jayzari, podľa ktorého celkové ekonomické škody pre Spojené štáty a ďalšie štáty nepriateľské voči Rusku sú približne v hodnote 100 miliárd dolárov. Docent na petrohradskej pobočke Vyššej ekonomickej školy Andrey Zaostrovtsev tvrdí, že nezrovnalosti sú nevyhnutné a závisia od metód výpočtu, s čím ja plne súhlasím. A aj keby sme konkrétnu hodnotu dokázali vypočítať, tak čas sa vrátiť nedá a táto konkrétne hodnota by sa tak povediac už len zaúčtovala ako náklady obetovaných, resp. nevyužitých príležitostí.

Pre občanov je najdôležitejšie najprv si uvedomiť zásadný fakt o tom, v prospech koho tieto protiruské sankcie pracujú. Totižto protiruské sankcie, ktoré na Ruskú federáciu uvalila EÚ sú nástrojom hybridnej vojny, ktorú proti EÚ vedú Spojené štáty americké. Jedná sa teda o americkú agresiu proti národom Európy, myslím tým celý európsky kontinent a všetky národy, ktorého ho obývajú. Keď si tento dôležitý fakt občania Slovenska a Česka, ale aj ostatných členských štátov EÚ uvedomia, tak potom pochopia podstatu problému a na tieto sankcie sa začnú pozerať z diametrálne iného uhľa pohľadu. Sankcie samozrejme svojim spôsobom poškodzujú aj Ruskú federáciu, strpčujú Rusom život, ale určite im neškodia v takom rozsahu, ako je tomu v prípade členských štátov EÚ, na ktorých dopadajú nielen v ekonomickej, ale aj v energetickej, dopravnej či demografickej, sociálnej a kultúrnej rovine. Rozdiel je len v čase v akom sa v danej rovine odzrkadlia a ich dopady budú merateľné.

Už len keď si porovnáme taký základný ukazovateľ, ako je ekonomický rast, tak je to rukolapným dôkazom o tom, proti komu sú sankcie v skutočnosti namierené. Americká ekonomika rastie, ruská ekonomika rastie ešte rýchlejšie ako americká a iba tá ekonomika EÚ je v recesii a smerujeme k hospodárskej kríze. Dolár vytlačil euro z medzinárodného obchodného styku, priemyselná výroba z EÚ sa vo veľkom presúva smerom do USA, a ten obrovský dlh, ktorý vygeneroval kyjevský banderovský režim, tak za ten ručia práve členské štáty EÚ. Za všetku tú pomoc, ktorú na Ukrajinu poslali Američania v konečnom dôsledku zaplatia občania členských štátov EÚ, teda aj Slováci a Česi, pretože od Američanov to neboli žiadne milosrdné dary, ale pôžičky na spôsob lend&lease, teda oficiálne špinavý a krvavý biznis s cieľom vytvoriť zisk.

Takže aj v prípade, že by EÚ v tomto momente protiruské sankcie zrušila, tak ten domino efekt sa nezastaví a o nejakých prínosoch sa ani nemôžeme baviť, pretože sme v bode, kedy už ich zrušenie môže priniesť iba jeden jediný prínos a to je minimalizovanie škôd, ktoré sa už dnes správajú ako tá povestná nabaľujúca sa snehová guľa. Ale samozrejme, aj minimalizovanie škôd je dostatočný dôvod na ich okamžité zrušenie či neuplatňovanie. Ale nečakajme, že tí zapredanci a zradcovia, americkí lokaji a sluhovia, ktorí sú v EÚ pri moci a sankcie uvalili, tak zrazu pristúpia sami od seba k ich zrušeniu. To určite nehrozí, pretože ich ciele sú úplne iné ako blaho a prosperita národných štátov Európy. Zmeniť to môžu iba samotní občania a referendum je jedným zo spôsobom.

Ako vidíte budúcnosť obchodných vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom v prípade zrušenia sankcií?

Ja som v tomto roku niekoľkokrát navštívil Ruskú federáciu a počas mojich návštev som mal aj rôzne stretnutia. Boli to stretnutia nielen politické a obchodné, ale aj napr. Nevské fórum, ktoré bolo zamerané na vzdelávania a rozvoj školstva, alebo moja cesta na Donbas, kde som natočil video dokument. Na vzťahy s Ruskou federáciou sa musíme pozerať komplexne a preto sa nemôžeme baviť iba o obchodných vzťahoch bez toho, aby sme sa pozerali aj na vzťahy v iných oblastiach, či už sa jedná o politiku, geopolitiku, vzájomnú bezpečnosť či kultúru a vzdelávanie.

My nemôžeme čakať, že Rusko bude s nami chcieť robiť iba biznis, zatiaľ čo my na Slovensku alebo aj v Česku, budeme proti ruskému národu nastavení nenávistne a bude sa u nás šíriť rusofóbia, len kvôli tomu, že si nedokážeme urobiť poriadok s propagandistickou mašinériou, ktorou sa občanom vymývajú mozgy a vkladá sa im do hláv nenávisť a agresivita proti všetkému ruskému, a poriadok s agentmi cudzích mocnosti, ako sú hlavne USA, Veľká Británia či Izrael, ktorí cez svoje spriaznené tuzemské osoby, ale v niektorých prípadoch aj priamo zasahujú do našich vnútorných záležitostí, čím ich právom môžeme označiť za vnútorného nepriatelia a tak k ním aj pristupovať. A tu sa zas vraciame k podstate problému, pretože protiruské sankcie a tá nenávistná propagandistická mašinéria majú spoločného strojcu, teda hlavne USA.

Nemôžeme očakávať, že keď my prestaneme uplatňovať sankcie, tak Rusi sa za nami doplazia a budú nás o niečo prosiť a nebodaj žiadať o odpustenie a zmierenie. Ale som toho názoru, že niekde a nejako začať musíme a práve neuplatňovanie protiruských sankcií je možno tým správnym krokom, ako vyslať priateľský signál do Ruskej federácie.

Aké kroky budú podniknuté, ak petícia nazbiera dostatočný počet podpisov?

My sme k 3.11.2024 prekročili hranicu 100-tisíc podpisov. Na vyvolanie referenda však treba min. 350-tisíc podpisov, takže ešte máme pred sebou veľmi veľa práce. Následne po nazbieraní potrebného množstva podpisov sa hárky odovzdajú prezidentovi Pellegrinimu, ktorý by mal vyhlásiť referendum s otázkou:

„Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom?“

A uvidíme, čo občania Slovenska urobia, či sa referenda zúčastnia. Toto už je na rozhodnutí samotných občanov.

Akú reakciu zo strany Západu na vašu iniciatívu očakávate, ak sa podarí zhromaždiť dostatočný počet podpisov?

Samozrejme ten „kolektívny“ Západ využije všetky prostriedky k tomu, aby sa túto akciu pokúsil prekaziť a ak prebehne referendum a bude aj úspešné, tak ho „kolektívny“ Západ spochybní a výsledky neuzná. Taktiež na Slovensku je inštitút referenda iba poradným a nie je pre poslancov NRSR záväzným. Ale aspoň by sa tak podarilo niektorých poslancov demaskovať a by sa ukázalo, komu v skutočnosti slúžia a koho záujmy sú pre nich na prvom mieste.

Myslíte si, že je možné dosiahnuť úplné zrušenie sankcií, alebo ste pripravení na čiastočné kompromisy?

Samozrejme, že je to možné a hlavne to je nevyhnutné. Keby nebolo možné ich zrušenie, resp. neuplatňovanie, tak by nebolo možné ani ich prijatie. Keďže prijaté boli a dnes sa aj uplatňujú, tak je možné ich prestať uplatňovať a aj zrušiť. Je to len o vôli. Nič iné za tým hľadať netreba. Neviem, či sú občania pripravení na kompromisy, tak odpoviem iba za seba. Ja som v tomto prípade kompromisy ochotný akceptovať iba ako krok, ktorý bude smerovať k úplnému zrušeniu. A pokiaľ viem, tak protiruské sankcie hlavne silné štáty EÚ od začiatku porušujú a obchádzajú, ale od nás vyžadujú, aby sme ich striktne dodržiavali. Aký to má teda zmysel?!

Ďakujeme za rozhovor!

*

Zdroj: neČT24