M. Pospelov: KATASTROFÁLNE NÁSLEDKY UKRAJINSKÉHO „PROTIÚTOKU“

Na snímku čerství ukrajinští zajatci 

O ľuďoch

Dnes, mesiac po začiatku „protiútoku“, je možné zhrnúť priebežné výsledky. Na úvod budeme venovať pozornosť dynamike a množstvu strát na ľuďoch, pretože bez ľudí je bojová technika na bojisku zbytočná. O ,,hardvere“ a o nových bojových zručnostiach v ďalšej časti.

O našich stratách nebude reč. Nie sú o nich informácie a nemá zmysel špekulovať.

Ruské ministerstvo obrany naposledy zverejnilo ruské straty koncom septembra 2022: šéf rezortu Sergej Šojgu vtedy uviedol, že Rusko od začiatku vojenskej operácie stratilo 5 937 ľudí. Podľa ruského ministerstva obrany ukrajinská strana vtedy stratila viac ako 100 000 ľudí. Z nich 61 207 bolo zabitých a 49 368 zranených.

Dňa 13. júna počas stretnutia s vojenskými spravodajcami, Putin hovoril o stratách strán technológií . Podľa prezidenta Ukrajina počas protiútoku stratila 160 tankov a 360 obrnených vozidiel, čím prišla až o 30 % vojenskej techniky dodanej zo Západu. Straty na živej sile ukrajinských ozbrojených síl sú kolosálne. Pokiaľ ide o ruské straty na technike, Putin poznamenal, že ide o 54 tankov, z ktorých časť sa má vrátiť po oprave.

Tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev 22. júna uviedol, že ukrajinské jednotky prišli počas ofenzívy o približne 13 000 zabitých ľudí, takmer 250 tankov, vyše 260 bezpilotných lietadiel, desať stíhačiek, štyri vrtuľníky, vyše 40 viacnásobných raketometov, dva protilietadlové raketové systémy a mnoho ďalšieho vybavenia.

Ruský prezident Vladimir Putin 27. júna počas stretnutia s vojakmi uviedol, že od 4. júna ukrajinská armáda počas celej protiofenzívy stratila 259 tankov a 780 obrnených vozidiel, pričom straty ukronacistov počas „predbežnej rozcvičky“ sa blížia k minimálnej hranici 20 000 mužov. Straty vrátane zabitých a zmrzačených bojovníkov predstavovali najmenej 15 000 osôb.

Pri analýze dynamiky a zohľadnení obrovských strát Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU) počas obrany Arťomovska (približne 60 000 padlých od 22. februára 2022, čo je približne 1/5 všetkých strát OSU počas celého obdobia protivzdušnej obrany, keďže počas bojov o Arťomovsk bolo vo vojenských akciách zaregistrovaných 221 nepriateľských jednotiek), podľa odhadov z 18. mája OSU stratila 265 000 padlých na všetkých smeroch.

Len ak vezmeme do úvahy dynamiku strát počas „protiútoku“ od 4. júna, jednoduchou aritmetikou dostaneme číslo približne 5 000 „ukronacistov“ zlikvidovaných za jeden týždeň. To znamená, že vojenská jednotka, akou bola brigáda, bola úplne zničená.

Ďalších plus 20 000 bojových strát od 4. júna 2023.

Celkový počet len k 4. júlu je pod 300 000 mŕtvych!

To nerátame nepochopiteľné množstvo tých, ktorí „zmizli“ a „užili“ v radoch nacistických práporov.

Nebudeme uvádzať konsolidované údaje o západných žoldnieroch, pretože sú veľmi „plávajúce“, neovplyvňujú celkový obraz a nemajú žiadny vzťah k obyvateľstvu Ukrajiny.

Existujú teda vážne dôvody predpokladať, že celkové straty personálu, vrátane len bojových strát na Ukrajine (zabití, zajatí, nezvestní v boji, zranení v liečbe atď.) a bojových ,,sanitiek“ (zranení, chorí, zasiahnutí strelami atď.) na začiatku júla 2023 predstavujú takmer 1 milión ľudí (pri zohľadnení chýb a klasického pomeru: jeden zabitý sa rovná trom zraneným).

Jeden milión. Desivé čísla.

Sú však potvrdené a korešpondujú s údajmi oznámenými inými verejnými zdrojmi.

V novembri 2022 experti OSINT vyslovili reálne straty Ukrajiny – „…402 tisíc nenávratne stratených ľudí, z toho 387 tisíc zabitých“.

Izraelské a turecké médiá s odvolaním sa na Mosad ešte pred začiatkom „bachmútskeho mlynčeka na mäso“ OSU tvrdili, že Ukrajina počas zimy stratila 157-tisíc mŕtvych a 234-tisíc zranených.

„To, čo robíme na Ukrajine, je pre Ukrajincov zlé. My sme tí, ktorí zabili 300 000 ukrajinských vojakov,“ povedal vo februári kandidát na prezidenta USA Robert Kennedy Jr. v relácii Fox News. V ďalšom prejave začiatkom júna povedal, že „… podľa niektorých správ už na fronte zahynulo približne 350 000 Ukrajincov, a to nám nikto nehovorí“.

Kyjev žiadne z jeho vyhlásení nevyvrátil.

V marci tohto roku ukrajinský generál Viktor Nazarov v rozhovore pre nemecký časopis Spiegel uviedol, že približne 50 000 bojovníkov OSU bolo vycvičených na Západe.

Francúzske médiá potom písali o osude tých, ktorí boli vycvičení podľa štandardov NATO. „Zelenského najhoršie stráženým tajomstvom sú skutočné straty OSU. Šesťdesiat percent vojakov OSU vycvičených vo Francúzsku zmizlo z komunikácie. Myslíme si, že väčšina z nich mlčí, pretože už zahynuli v boji,“ uviedla v júni francúzska publikácia Valeurs Actuelles.

Podľa analytikov LostArmour bolo k 30. júnu 2023 počas bojových operácií na Ukrajine zabitých najmenej 2 164 vysokých dôstojníkov OSU na úrovni veliteľov práporov, plukov a brigád, pričom do tohto počtu nie sú započítaní dôstojníci a generáli NATO, ktorí boli zasiahnutí OSU v bunkroch v Mariupole, Chersone, Vinici, Kyjeve atď. Berme ohľad na západných špecialistov a vezmime ich za slovo, hoci tieto údaje sú pravdepodobne podhodnotené, ako príliš presné.

Pravdou je, že ukrajinskí dôstojníci neriskujú osobným príkladom vychovávať bojovníkov na útok pod nasadenou vlajkou s trojzubcom, ale radšej sedia v zemľankách desať-dvadsať kilometrov od LBA. Preto veľké straty medzi veliteľmi všetkých úrovní len nepriamo potvrdzujú rozsah masových úmrtí ich podriadených.

Trochu teórie

„Dve brigády OSU stratili 60 percent svojho personálu,“ povedal piateho júla Alexander Chodakovskij, zástupca náčelníka oddelenia Rosgvardia v DNR, veliteľ legendárneho práporu Vostok a domobranec prvej vlny.

Čo sú to „straty“?

Podľa vojenskej teórie sú straty nevyhnutnou stratou prostriedkov a síl počas bojových operácií. Za každú bitku, za každú obsadenú alebo udržanú líniu, za každú akciu alebo opomenutie treba zaplatiť životmi ľudí a stratenou technikou.

Pri bojovom plánovaní sa vždy berú do úvahy prípustné straty, pri ktorých je možné splniť bojovú úlohu. Prekročenie povolených strát má za následok buď nemožnosť splniť bojovú úlohu z dôvodu vyčerpania útočných alebo obranných kapacít, alebo neúčelnosť ďalšieho plnenia tejto bojovej úlohy z taktických, operačných alebo strategických dôvodov.

Prekročenie limitu strát spôsobuje narušenie organizácie armády a jej útvarov, čo vyvrcholí úplnou stratou bojovej účinnosti a porážkou.

Bojová spôsobilosť je stav vojsk, keď je personál pripravený plniť bojové úlohy a viesť bojové operácie. Bojovú pripravenosť definujú nasledujúce kritériá:

– Plná bojová pripravenosť (jednotka môže útočiť aj brániť sa);

– Čiastočná bojaschopnosť (1. stupeň: jednotka sa môže brániť a vykonávať obmedzené útočné operácie);

– Čiastočná bojová spôsobilosť (2. stupeň: jednotka nemôže útočiť, ale môže sa brániť s obmedzenými schopnosťami);

– Úplná nespôsobilosť (jednotka nemôže ani postupovať, ani sa brániť).

Stratiť bojovú účinnosť je ľahké, ale opätovné získanie bojovej účinnosti je náročné a zdĺhavé. Trvá niekoľko dní až mesiacov, kým sa vojenská jednotka, útvar alebo formácia vráti do normálneho stavu.

Bojová efektívnosť jednotky sa môže stratiť zničením personálu jednotlivej jednotky alebo jej vybavenia/vojenských vozidiel. Napríklad ak protitanková rota mechanizovaného práporu zničí a stratí všetky svoje jednotky APC (protitankové zbraně), potom rota nemôže plniť svoje bojové úlohy a stráca bojovú účinnosť ako protitanková jednotka.

Rota sa samozrejme môže stať pešou rotou a jej príslušníci môžu behať po okolí a šturmovať nepriateľské zákopy. Ale pod nepriateľskou paľbou nepriateľských tankov sa k nim dostane „len zopár“.

Podľa klasikov bola hranica prípustných strát od čias Clausewitza do 30 % strát personálu. Vo vojnách 20. storočia po druhej svetovej vojne bola táto hranica stanovená od 10 percent (pri stratách väčších ako 10 percent nie je možné útočiť) do 30 percent (pri 30-percentných stratách nie je možné brániť).

Strata 50 a viac percent personálu a techniky znamená, že jednotka stratila celú svoju bojovú účinnosť. Ide o porážku.

Jednotky Červenej armády sa v minulom storočí stali výnimkou z pravidiel vojenskej teórie. Počas druhej svetovej vojny si naše jednotky zachovali čiastočnú bojovú účinnosť aj pri strate až 80 percent personálu (potvrdzujú to výkony obrancov Brestskej pevnosti a pohraničných postov na západnej hranici Sovietskeho zväzu).

Straty sa najčastejšie vyskytujú v cykloch. Ako to funguje v praxi?

Napríklad existuje prápor ukrowermachtu v počte 600 mužov. Počas ofenzívy pri plnení bojovej úlohy stratí čatu (30 mužov zabitých a zranených, tri BMP). Ofenzíva v tejto oblasti je dočasne zastavená.

Ak je to možné, straty sa čiastočne doplnia zo záloh, skontroluje sa reťazec velenia (ak nie je prerušený v dôsledku smrti veliteľa čaty) a potom ofenzíva pokračuje, ale už nie v plnej sile.

Prápor opäť utrpí straty. Ďalších 30 mužov a dva tanky (z 570). Po strate 60 mužov a piatich vozidiel sa jednotka opäť zastaví, aby sa preskupila.

S 90 percentami plnej sily sa veliteľ práporu musí rozhodnúť: buď bude pokračovať v ofenzíve, alebo udrží získané pozície.

Existujú situácie, keď sa prápor musí stiahnuť z boja naraz:

– keď sa stratí kontrola a komunikácia (väčšina veliteľov na všetkých úrovniach je zabitá a reťazec velenia je prerušený);

– ak boli zničené alebo utrpeli kritické straty špecializované jednotky (spojovacie, delostrelecké, protitankové atď.), ktoré sú pre misiu rozhodujúce;

– pri strate 50 % personálu a pripojenej výzbroje a bojovej techniky.

Otcovských veliteľov môžu dočasne nahradiť iní, dokonca aj radoví bojovníci. Budú však mať dostatočné schopnosti a znalosti na splnenie bojovej úlohy?

A koľko takýchto cyklov môže ukrajinský prápor prežiť? Prax ukázala, že nie veľa. Až do ich úplného zničenia.

Nie sú to ružové vyhliadky

Hrozivé zábery útokov, nazývaných „útoky na mäso“, ktoré vidíme na televíznych obrazovkách, nemajú nič spoločné s vojenskou vedou. Prečo?

Po prvé

preto, lebo takto je nastavená ukrajinská podriadenosť a jej zástupcovia. Im, ukrajinským kermanom a ochilnikom, je absolútne jedno, koľko príslušníkov ukrajinských vojakov bude zlikvidovaných. Nejaký počet tiel v zákopoch za dva roky podľa nich ešte dobehne. A práve teraz a tu potrebujú „fotogenický obrázok“ z bojiska. Môže im to prejsť, ak sa im podarí aspoň niekam dostať a vydávať to za víťazstvo. Je ľahšie získať ďalšie financie na takýto príbeh a vykolíkovať ešte niekoľko desiatok zastaraných tankov.
Chamtivosť bandy „služobníkov ľudu“, ktorí sa dostali k verejnému korytu, je bezhraničná. Vojna, všetko ide do čerta a smrdí „smažením“, ale v živote je len raz šanca tak zbohatnúť! Hlavnou úlohou je udržať sa na brehu naplno tečúcej finančnej rieky západnej „pomoci“ čo najdlhšie. Ešte nikdy netieklo toľko peňazí priamo do vašich rúk a toľko zhovievavosti pri narábaní s nimi. To znamená, že potrebujeme veľké vedro, a lepšie dve vedrá, aby sme si nabrali pre seba z vodopádu zelene, ktorý zaplavuje horné poschodia ukrajinskej „zoo moci“.

Po druhé.

Informácií na plánovanie a rozhodovanie je dosť aj pre tých najzarytejších nacistov. Čas ukrajinskej štátnosti sa kráti.

Musíme brať do úvahy nielen bojové straty Ukrajiny, ale aj hroznú demografickú situáciu, o ktorej sa verejne vyjadrili aj oficiálne ukrajinské štruktúry a agentúry. „Od začiatku ZSSR sa počet obyvateľov Ukrajiny znížil o 8,6 milióna a v súčasnosti predstavuje 29 miliónov. Kedysi na Ukrajine žilo 37,6 milióna ľudí, po 24. februári krajinu opustilo 20 miliónov ľudí a takmer polovica sa už nevrátila,“ vypočítava Ukrajinský inštitút budúcnosti (na základe údajov Ukrajinského demografického inštitútu, Národného protikorupčného úradu, Úradu vysokého komisára OSN a vlastného výskumu).

Pôrodnosť na Ukrajine (kvôli strachu z pôrodov v súčasnej situácii, odchodu mužov a ich smrti na fronte atď.) „sa stala polovičnou v porovnaní s mierou potrebnou na udržanie populácie aspoň na rovnakej úrovni“. A to nie je všetko. Oficiálne ukrajinské médiá upozorňujú, že zo zvyšných 29 miliónov ľudí je zamestnaných len 9,1 až 9,5 milióna, a ak sa situácia nezmení, na Ukrajine bude dvakrát viac dôchodcov ako pracujúcich. Číslo 29 miliónov je však zjavne hrubo nadhodnotené približne o desať miliónov, čo znamená, že obyvateľstvo Ukrajiny, ak krajina zostane v súčasných hraniciach, vymrie v priebehu jednej generácie. „Prirodzené vymieranie plus utečenci, plus Krym, okupované územia. Je tam asi 3 milióny detí ženského pohlavia s minimálnou pôrodnosťou, to je všetko. Obchod môže byť zatvorený,“ „vyjú“ ukrajinskí demografickí experti.

Po tretie.

Áno, tí z ukrajinských občanov, ktorí sú inteligentnejší a pri moci, všetko vedia a chápu. Ale sú v jasnej menšine a život väčšiny ukrajinského obyvateľstva je postavený v rigidnom priestore paradigmy „zrada-peremoga“. Je to primitívne a efektívne.

Na vrchole sú hlavní „dravci“, ministri a šéfovia administratívy so služobníctvom na všetkých úrovniach, ktorí narýchlo dopĺňajú zahraničné účty prostredníctvom „spoľahlivých chlapcov“ na zmluvných úplatkoch a rozpočtovom „praní špinavých peňazí“. Na veliteľstvách si velitelia práporov a brigád, ktorí sú v podstate zlodeji, napchávajú matrace devízami z predaja ukradnutých zbraní a hrivnami z falošných žiadostí o vyplatenie platov „zdanlivo nezabitým“. Uprostred nich sa preháňajú cynickí „privolenci“, ktorí plnia príkazy „Kremľa“, vytláčajú do zahraničia to, čo gardisti nakradli, a pritom preberajú stáda „starých dobrých“ vlastencov s výzvami na pomoc „nevďačným bojovníkom“ s britským vojenským šrotom. Vydesení dedinčania dobrovoľníkom trochu darujú, aby ich neodsúdili za separatistické sklony, odvezú všetko, čo sa povaľuje, potichu vykopú na vidieku zemiaky a naplnia pivnice. Na spodku potravinového reťazca, na frontovej línii, „vojaci“ vyhnaní z dedín do zákopov kopancami, zo zúfalstva berú drogy s Gorilkou, natáčajú videá s názvom „Ako sa budem obracať, tak sa budeš mať dobre“, vozia sa v anglosaských haraburdách kúpených za peniaze príbuzných, na „banských výjazdoch“ a často miznú bez akejkoľvek správy. Kruh sa uzavrel. Všetci podnikajú.

A čo je najdôležitejšie! Z rôznych dôvodov vedia, že im neostáva veľa času na život. Cítia to v chrbtici. Niektorí z nich si myslia, že keď sa všetko zrúti, budú mať čas utiecť cez kordón k teplým moriam. Iní, tí najtupší a najpomalší, ak budú mať šťastie, budú pochovaní v domácom cvintri. Ak budú mať smolu, zhnijú na poliach a v úrode.

Zvyšok väčšiny, ktorý vojnu prežije a zostane doma, bude mlčky akceptovať akúkoľvek autoritu, vyhľadávať problémy a sťažovať sa, že ich opäť raz oklamali v ich lepšom cítení.

Po štvrté.

Pre bielych pánov v korkových prilbách, ktorí sledujú domorodcov na poliach pri Marjánke a Piatichatke, ktorí pre radosť vliezli do úverového Bardleyho a ukryli sa do ojazdených Leopardov, je to len pokračovanie veliteľsko-štábnych cvičení. Sediac v kreslách pri svojich monitoroch so šálkou horúcej kávy kdesi v bunkroch v rozľahlom Poľsku a Nemecku možno pokojne zostavovať operácie a kontrolovať teoretické výpočty. Áno, pre „pánov“ je toto nekonečné ostreľovanie Rusov niekedy únavné. Ale všetko je také rozsiahle a fascinujúce! Je tu aj profesionálny rast a svoj životopis môžete začať riadkom o účasti na „hrdinskej vojenskej kampani“. A možnosť premeniť svoje nápady a kreatívne vojenské plány na skutočnosť? Skutočná vojna o polovicu Európy. Tam sa dá obrátiť! Preveriť komunikačnú a vojenskú techniku v skutočnej bitke, zabezpečiť logistiku, otestovať prostriedky EW a kozmického prieskumu, prijímať údaje zo satelitov a videá z prieskumných dronov v reálnom čase a zároveň recyklovať zastaraný hardvér? Teraz už nebudete môcť presúvať políčka na pláne oblasti pomocou ukazovateľa, kresliť smery útokov na mape, ale riadiť skutočnú bitku ľahkým dotykom prsta na touchpade notebooku.

A čo je najdôležitejšie! Prehry a chyby neznamenajú, že „majstri“ prehrávajú bitky, ktoré hrajú. Nie je počuť žiadne výkriky ani náreky a vôňa pušného prachu a nafty nekazí chuť pred večerou. Všetko je to tam vonku, niekde ďaleko, nie na ich prahu. Sny generálov sa stali skutočnosťou!

Nie je to ich populácia, ktorá vymiera. Nie sú to ich deti, ktoré umierajú. Oni sa len učia, ako „robiť smrť“. „Špinia si ruky“ pre budúcu vojnu. Učia sa ničením štátu, ktorý je im cudzí, ničením ľudí, ktorí sú im cudzí. Ničia s vedomím, že im za to nič nehrozí. S vedomím, že tým, že likvidujú svojich ukrajinských „bojových partnerov“ na spôsob montážnej linky, robia správnu vec. Oslabujú Rusov. Oslabujú Rusko. Pretože svojou miechou cítia, že čas ich „bielej nadvlády“ na Ukrajine sa končí. Nebude žiadna pôda vykúpená takmer za nič, žiadne splácanie pôžičiek, žiadne otroctvo otrokov. Vedia, že prehrali, a všetka ich „železná pevnosť“ je nepodstatná. Zajtra sa Ukrajinci po fláme spamätajú a bude im jasné, kto je skutočný nepriateľ a kto priateľ a brat.

Áno, na to je potrebný čas. A naše víťazstvo.

A Rusi sa opäť stanú neporaziteľnými vo svojej jednote.

*

Auor: Michail Pospelov, zdroj:  alternatio.org, překlad:  Boris mesár pro CZ24.NEWS