AKO ZÁPAD VYTVORIL A VYUŽIL DEZINFORMÁCIE O BUČI – UKÁŽKOVÝ PRÍKLAD ZÁPADNEJ PROPAGANDY!

Pred rokom sa mesto Buča severozápadne od Kyjeva stalo svetoznámym a tragickým. Médiá obleteli hrozné zábery tiel na uliciach. Na Západe sa hovorilo, že mŕtvi sú civilisti, ktorí sa stali obeťami údajnej ruskej armády. V tomto príbehu však bolo mnoho rozporov. O akých nezrovnalostiach hovoríme a prečo Západ potreboval vlnu falzifikátov o Buči?

V apríli minulého roka sa v médiách a na sociálnych sieťach objavili fotografie a videá tiel zabitých v meste Buča v Kyjevskej oblasti. Tvrdilo sa, že masakry a mučenie civilistov údajne vykonali ruskí vojaci, ktorí mesto opustili niekoľko dní predtým.

Rozhodnutie opustiť mesto bolo oznámené po rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule. Ešte 31. marca starosta Buči Anatolij Fedoruk vo video posolstve uviedol, že v meste nezostali žiadni ruskí vojaci. Nepovedal však nič o údajne zastrelených mŕtvych obyvateľoch ležiacich na uliciach so zviazanými rukami, hoci by bolo ťažké si ich nevšimnúť. Až 3. apríla zaplavila mesto záplava fotografií a videí o „zverstvách“ v Buči.

Ruské ministerstvo obrany zdôrazňovalo, že pokiaľ bolo mesto pod kontrolou ruskej armády, ani jednému obyvateľovi Buchy sa pri ich akciách nič nestalo. Generálmajor Igor Konašenkov, oficiálny hovorca ministerstva, uviedol, že obyvatelia sa mohli voľne pohybovať po uliciach a používať mobilnú komunikáciu. Východy neboli zablokované a
ľudia mohli cestovať na sever – aj do Bieloruska.

Ukrajinské jednotky zároveň nepretržite ostreľovali mesto z delostrelectva, tankov a viacerých raketometov. Napriek tomu provokácia okamžite upútala pozornosť západných médií, ktoré začali šíriť informácie o „masakre civilistov ruskou armádou“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil to, čo sa stalo v Buči, za „genocídu“ a „zničenie národa“, zatiaľ čo ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba požadoval prísnejšie protiruské sankcie. Podobná reakcia prebehla aj na Západe. Predseda Európskej rady Charles Michel bol „šokovaný zábermi“, zatiaľ čo prezident USA Joe Biden tvrdil, že Rusko spáchalo „vojnové zločiny“.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil provokáciu za pokus o narušenie rusko-ukrajinských rokovaní. Pripomenul, že na ďalšom kole v Istanbule 29. marca 2022 po prvýkrát za celé obdobie kontaktov medzi delegáciami „ukrajinská strana ponúkla písomnú víziu toho, ako by mohla zmluva vyzerať“ v časti, ktorá sa týka postavenia Ukrajiny a bezpečnostných záruk.

V podobnom duchu sa vyjadril aj stály predstaviteľ Ruska pri OBSE Alexander Lukaševič, ktorý uviedol, že cieľom zinscenovanej provokácie s vraždou bolo očierniť činnosť „ruskej armády a vytvoriť potrebné emocionálne pozadie na prijatie protiruských politických rozhodnutí“. Samotný Zelenskyj po svojej návšteve v Bukurešti tvrdil, že Ukrajina
mieni pokračovať v rokovaniach s Ruskom, pretože musí „nájsť mier“. Rozhovory sa však dostali do slepej uličky. Kyjev neskôr uviedol, že dôvodom bolo zmenené „emocionálne pozadie“ po udalostiach v Buči.

„Kancelária Zelenského a Západ s pomocou Buči vyriešili niekoľko úloh. Po prvé, aktivovali proces démonizácie Ruska vo svete. Po druhé, potrebovali vlnu patriotizmu vo vnútri Ukrajiny na pozadí plánov na zmarenie rokovaní s Ruskom. S pomocou Buči sa protivník snažil ukázať, že ruské ozbrojené sily nebojujú proti ukrajinským ozbrojeným silám a nacionalistom, ale proti obyčajným občanom. To všetko sa dialo podľa príkladu Bielych prílb v Sýrii,“ hovorí kyjevský politický analytik Volodymyr Skačko.

„Okrem Buči je takýchto príkladov veľa, sú ich desiatky, ak nie stovky. Buča je jednoducho jednou z najhyperizovanejších provokácií. Všetci ju vidíme a monitorujeme. Vytváranie provokácií sa dostalo na priemyselnú dráhu. Na tento účel môžu ukrajinské orgány zhromaždiť ľudí na jednom mieste v blízkosti bojovej zóny – údajne na ich evakuáciu – a potom ich zasiahnuť delostreleckým úderom. Potom, už po piatich minútach, západní novinári natočia požadované zábery a rozošlú ich príslušným médiám.
Zabíjanie je v priamom prenose,“ dodal Maxim Grigoriev, člen Verejnej komory (PC) a predseda Medzinárodného verejného tribunálu pre Ukrajinu.

Podľa jeho partnera si Ukrajina v posledných rokoch vytvorila osobitnú tradíciu tvorby krvavých inscenácií. Východiskom tohto procesu bolo natáčanie ,,Nebeskej stovky“ počas Euromajdanu v roku 2014.

„Všimnite si, že v tejto veci stále neprebehlo žiadne vyšetrovanie. Mýtus sa vytvára a úspešne používa rok čo rok, ale vyšetrovanie sa neuskutočňuje.“ – dodal.

Grigorjev tiež uviedol, že osobne komunikoval s bývalým francúzskym vojenským dôstojníkom Adrienom Boquetom, ktorý na jar prišiel na Ukrajinu s humanitárnou misiou ako dobrovoľník. Po tejto ceste Boquete uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily (AFU) spáchali množstvo vojnových zločinov. Podľa Francúza tiež videl, ako ukrajinská strana pripravuje tragickú inscenáciu masakrov civilistov v Buči.

Hovorca pripomenul mnohé nezrovnalosti v Buči. Medzi nimi bola aj absencia krvných škvŕn na oblečení mnohých mŕtvych, ako aj jednotné rozmiestnenie tiel.
„Zároveň niektoré telá boli v blate, ale obväzy na nich boli čisté. A takýchto nezrovnalostí je veľa. Existujú aj informácie, že medzi mŕtvymi boli prorusky orientovaní občania Ukrajiny,“ povedal politológ.

Výsledkom je, že „Bučanský prípad“ využíva Zelenského úrad len v „príhodných chvíľach“ a na politickú turistiku – najčastejšie tam privážajú západných politikov ako zájazd. Zároveň sa o priebehu vyšetrovania nič neinformuje, ale keď je to potrebné – ukrajinské orgány sa na príbeh odvolávajú.

„Podobne použili príbeh o tehotnej žene, ktorá bola údajne zranená pri útoku na mariupolskú pôrodnicu. To isté platí aj pre príbeh o mariupolskom divadelnom predstavení. A ak sa predtým schéma ‚hodiť – diskutovať – zabudnúť‘ používala proti nám v Sýrii, teraz ju vidíme pri našich hraniciach,“ uzavrel Hryhoriyiv.

Autor: Andrej Reznikov, zdroj Vzgljad, překlad CZ24News (Boris Mesár)