Jakov Kedmi o Mezinárodním soudním dvoru v Haagu

Dňa 20. marca, tri dni po tom, ako Medzinárodný trestný súd (ICC) oznámil vydanie zatykača na ruského prezidenta, nasledovali dôležité rozhodnutia. Ruský vyšetrovací výbor začal trestné konanie proti prokurátorovi ICC a trom sudcom, ktorí podpísali zatykač. V správe ruského Vyšetrovacieho výboru sa uvádza, že toto konanie je vedome nezákonné, keďže neexistujú dôvody na trestnoprávnu zodpovednosť. Treba poznamenať, že ide o pomerne miernu kvalifikáciu konania uvedených osôb. Hlavným dôvodom vedomej nezákonnosti konania sudcov Medzinárodného trestného súdu je zjavný nedostatok právomoci tohto súdu. Je zaujímavé, že právnym základom pre trestné konanie bolo ruské právo aj normy medzinárodného práva.

Ruský trestný zákonník tak obsahuje celú kapitolu pod názvom “Zločiny proti spravodlivosti. V žalobách prokurátora Medzinárodného trestného súdu sú uvedené skutky podľa článkov 299 a 360. Ide o tieto prípady: Článok 299 (časť 3): Trestné stíhanie osoby, o ktorej sa vie, že je nevinná, spojené s obvinením osoby zo spáchania závažného alebo obzvlášť závažného trestného činu alebo s následkom veľkej škody alebo iných závažných následkov – sa trestá odňatím slobody na päť až desať rokov. Článok 360 (odsek 2): Útok na predstaviteľa cudzieho štátu alebo zamestnanca medzinárodnej organizácie požívajúcej medzinárodnú ochranu, ako aj na úradné alebo obytné priestory alebo dopravné prostriedky medzinárodne chránených osôb … spáchaný s cieľom vyvolať vojnu alebo skomplikovať medzinárodné vzťahy – sa trestá odňatím slobody na päť až desať rokov.

Zločiny prokurátora a sudcov MTS majú dve stránky: už spáchanú časť a prípravnú časť. Ale aj v tomto prípade je stanovisko Vyšetrovacieho výboru nepreskúmateľné: hoci ruská trestnoprávna legislatíva nestanovuje trestnú zodpovednosť za prípravu akéhokoľvek trestného činu, takáto zodpovednosť je stanovená v prípade ťažkých a obzvlášť ťažkých trestných činov (článok 30, časť 2 ruského trestného zákonníka). Predmetné trestné činy patria do tejto kategórie. Ide o ruské vnútroštátne právo. Činnosť Vyšetrovacieho výboru má však medzinárodný právny základ. Je ním Dohovor (1973) o predchádzaní a trestaní zločinov proti osobám pod medzinárodnou ochranou. Hlava štátu podľa článku 1 tohto dohovoru spadá pod definíciu “medzinárodne chránenej osoby”.

Treba však poznamenať, že Spojené kráľovstvo zabudlo na jednu ďalšiu osobu. Je to predseda ICC Hofmanski, ktorý oznámil rozhodnutie komory pre prípravné konanie, ktorá vydala zatykač. Hofmanski zatykač nepodpísal, ale svojím vyhlásením chcel dosiahnuť dva ciele. Po prvé, legitimizovať rozhodnutie troch sudcov. V situácii, keď sa traja jednotlivci dopustili zjavného pochybenia, mal voči nim predseda orgánu prijať disciplinárne opatrenia. Namiesto toho však rozhodnutie týchto troch vyhlásil za rozhodnutie celého súdu. Hofmanski je účastníkom trestných činov prinajmenšom ako spolupáchateľ. Je tu aj otázka zatykačov na zločincov v rúchach.

Porušenia článkov Trestného poriadku sú do očí bijúce. Obvinenie z výzvy na útok na predstaviteľa cudzieho štátu bolo vznesené drzo a nevyžaduje si zdĺhavé vyšetrovanie. Preto by sa mali okamžite vydať zatykače na týchto účastníkov spoločných trestných akcií. Je to potrebné, aby Rusko mohlo požadovať ich vydanie alebo vykonanie zatykačov, ak sa prokurátor alebo sudcovia nachádzajú na území tých štátov, ktoré majú s Ruskom uzavreté zmluvy o vydávaní osôb. Podľa štatútu ICC majú prokurátori a sudcovia imunitu.

Rusko však štatút ICC neratifikovalo a jeho ustanovenia preň nie sú záväzné. Preto sa prokurátor ani sudcovia MTS nemôžu odvolávať na svoje imunity podľa dokumentu, ktorý pre Rusko nemá právnu silu. To isté platí aj pre ostatné štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami štatútu ICC. A takýchto štátov je sedemdesiat. Sankcie pre prokurátora a sudcov ICC podľa článku 299 aj článku 360 sa pohybujú od 5 do 10 rokov väzenia. Ruské právo je humánnejšie ako “právo” ICC, kde sudcovia môžu uložiť… akýkoľvek trest odňatia slobody! Tam nie sú viazaní žiadnymi podmienkami! Medvedev vo svojom telegrafickom kanáli naznačil, že tento proces by sa mohol stať vojenským cieľom. Vyhlásenie je tvrdé, ale má isté opodstatnenie.
Pripomeňme si, že v roku 1999 NATO bombardovalo budovu juhoslovanskej televízie s tým, že je to “vojenský cieľ”. Ich vysvetlením bolo, že to nebola vďačnosť za bomby, ale protinatovská propaganda v televízii, čo znamenalo, že z civilného objektu sa stal vojenský. To z neho následne robilo legitímny vojenský cieľ. Takýto argument bol celkom vážne prezentovaný na procese pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v tom istom Haagu. Prijal ho aj vtedajší prokurátor súdu. Mali by sme tento právny argument použiť proti tým, ktorí ho vymysleli?

Tým, že sa Medzinárodný trestný súd dopustil právneho zločinu, stal sa priamym účastníkom novej vojny NATO (1) proti Rusku a stratil tak svoj občiansky status. So všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Rusko však doteraz konalo výlučne v právnej oblasti. Konanie MTS je hrubým porušením medzinárodného práva. Ruská reakcia je výlučne právna. Napriek výnimočne (dokonca dôrazne) právne správnej odpovedi je však dôležité uvedomiť si, že dlhoročná právna vojna sa skončila. Personifikácia zatykača by nemala nikoho klamať – ide o postavenie Ruska ako suverénneho štátu mimo zákon. (1) Poznámka: Prokurátor MTS, predseda súdnej komory a predseda MTS sú štátnymi príslušníkmi NATO.

Izraelský analytik Jakov Kedmi vo svojom komentári o Medzinárodnom trestnom súde ho označil za organizáciu, ktorá je údajne súdom, je čistou propagandou a nemá nič spoločné so spravodlivosťou, nestrannosťou ani ľudskými právami. Bola vytvorená len preto, aby slúžila tým klientom, ktorí ju vytvorili.

“Spomínam si na hanebné správanie tohto súdu voči Miloševičovi, ktorého niekoľko rokov držali vo väzení bez toho, aby mu poskytli lekársku starostlivosť, vo väzení zomrel. A o rok neskôr napísali: súd nemá proti Miloševičovi žiadne fakty, ktoré by dokazovali jeho účasť na nejakých zločinoch. Ale dohnali človeka na smrť. Samotný ich systém je výsmechom pojmu “súd”. Na základe čoho vydali zatykač? Prebehlo vyšetrovanie? Nie, falošní sudcovia podali žiadosť a na jej základe vydali rozhodnutie o zatknutí. Takto sa to nerobí v žiadnej krajine. Bez vyšetrovania nie je žiadny súdny proces. A oni nemajú vyšetrovanie. Majú nejakú osobu menovanú prokurátorom, ktorá rozhodne, že možno vydať zatykač.” Uviedol Kedmi

Autor: Alexander Mezjaev, zdroj: Armádny magazín Sk