Harabin: Dohoda DCA zaväzuje slovenskú armádu bojovať za Američanov

Zdroj: Sputnik

Vlada SR presadila obrannú dohodu s USA (DCA), ktorá má umožniť vstup amerických vojakov na slovenské vojenské základne. Dohodu ešte musí schváliť Národná rada a ratifikovať prezidentka Čaputová. Svojím pohľadom na vec sa so Sputnikom podelil bývalý dlhoročný sudca, expredseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin.

Štefan Harabin: Hodnotím prijatie zmluvy DCA rekapitulačne. Túto zmluvu som dostal k dispozícii koncom roku 2018 začiatkom 2019, keď som bol prezidentským kandidátom. Poskytli mi ju ľudia z úradu ministerstva zahraničných vecí, ktorí boli nespokojní s jej prípravou. Ja som túto problematiku otvoril a ostro som túto zmluvu napadol v tom zmysle, že ju považujem za okupačnú.

Jedná sa o typickú zmluvu, ktorú Američania uzatvárajú so všetkými štátmi – prvýkrát ju uzatvorili s Japonskom po druhej svetovej vojne, a potom na jej základe robili v tomto štáte, čo chceli. V roku 2019 som ako prezidentský kandidát vyhlásil, že ako hlava štátu urobím všetko pre to, aby táto zmluva nikdy nevstúpila do platnosti.

Urobil som právnu analýzu, že keby táto zmluva bola podpísaná v zmysle článku 7 ods. 1 Ústavy SR, tak by sa o tom muselo rozhodnúť ústavným zákonom potvrdeným referendom, pretože v podstate ide o stratu časti územia. Slovenská republika podľa tejto zmluvy stratí suverenitu nad časťou územia a takú potupnú zmluvu nepodpísal ani prezident Tiso počas druhej svetovej vojny resp. pred ňou s Hitlerom.

V roku 2019, keď túto zmluvu pripravovali vtedajší minister obrany Peter Gajdoš s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, začal proti nej brojiť dnes už zosnulý poslanec Jaroslav Paška a tak museli ustúpiť. Nakoniec zmluva nebola prijatá. Zároveň prezident Trump jasne naznačil novú líniu v zahraničnej a vojenskej politike, keď oznámil, že bude sťahovať vojakov zo Sýrie a Afganistanu. Takže Trump dal pokyn nepokračovať v tejto zmluve, ale Biden sa k nej vrátil.

Treba povedať, že nejde o žiadnu obrannú zmluvu. U nás na verejnosti ešte nikto nepovedal, že zmluva nezaväzuje Američanov obraňovať Slovensko v prípade potreby. Keby nás náhodou napadlo Rusko, o čom sa v poslednej dobe propagandisticky hovorí z titulu rusofóbie, tak Američania s tým nič nemajú. Po Slovensku by sa mohlo premávať tisíc ruských tankov, ale Američana na základe tejto zmluvy nemusia ani vyjsť z kasární. Ale opačne to už neplatí.

Napríklad Američania budú mať na Slovensku rakety namierené na Rusko a Rusi budú logicky donútení túto hrozbu zlikvidovať. Zmluva zaväzuje slovenskú armádu bojovať za Američanov. Ak to odmietneme, americká strana to bude považovať za vojenskú zradu, čo je dôvod vyhlásiť nám vojnu. V prípade rozsiahleho konfliktu, by Slovensko muselo vyhlásiť mobilizáciu a kvôli Američanom sa postaviť proti Rusom. Podstata obludnosti je, že zmluva zo Slovenska robí priestor, na ktorom sa odohrá prípadná vojenská konfrontácia.

Na podklade tejto zmluvy môžu Američania vytvoriť na Slovensku akúkoľvek infraštruktúru od vojenských cintorínov cez jadrové materiály, vojenskú kartografiu až po archiváciu tajných materiálov. Američania môžu požadovať od nás úplne všetko, čo v praxi znamená, že vytvoria na Slovensku informačné kanály, cez ktoré sa dostanú k štátnej informácii a databázam. Jednoducho všetko, čo Slovensko vie o Slovákoch, budú vedieť aj Američania.

Pripravil som s kolegom, bývalým sudcom Ústavného súdu, docentom Jánom Drgoncom hromadnú pripomienku, kde sme posúdili zmluvu z pohľadu Ústavy SR a práva, aj to, že slovenské orgány činné v trestnom konaní, vrátanie súdov, by nemali dosah na amerických vojakov v prípade, že by spáchali akýkoľvek trestný čin. Pripomienku sme uplatnili na ministerstve obrany, ktoré realizovalo rozborové pripomienkové konanie pred tým, než zmluva išla do vlády. Za tri dni sme zozbierali viac ako 22 tisíc podpisov, ale ministerstvo obrany nás na konanie neprizvalo, čo je zjavné porušenie platného právneho stavu.

Preto som podal trestné oznámenie na konkrétne osoby v pozícii štátnych úradníkov za spáchanie trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa. Podozriví sú minister obrany Jaroslav Naď, jeho štátny tajomník a vedúci úradu, a to z toho, že dali pokyn týmto byrokratom zastupujúcim rezort obrany, aby sa Harabin ako zástupca skoro 23 000 občanov nedostal na pripomienkové konanie a nemohol uplatniť svoje argumenty proti tejto zmluve.