DCA porušuje medzinárodné dohody v oblasti zbrojenia

Legislatívne procesy pripomienkového konania k zmluve obišli všetky zákonné normy schvaľovania medzinárodných zmlúv. Je zrejmé, že americkými mimovládkami dosadená marioneta Čaputová zmluvu podpíše, aj za cenu porušenia všetkých slovenských zákonov, procesných úkonov, Ústavy SR, ako aj za cenu porušenia všetkých medzinárodných dohovorov o nešírení jadrových zbraní, zákaze chemických a biologických zbraní.

Prejdime k meritu vecí. V zmluve o vojenskej spolupráci sa v žiadnom odseku, ani bode (zjavne úmyselne) nevylučuje dovoz, držanie, či vývoz zbraní hromadného ničenia americkou armádou. To v praxi – podľa právneho výkladu viacerých slovenských právnikov znamená, že ak v dohovore nie sú vylúčené, dohoda ich umožňuje.

Je pozoruhodné, že opozičné strany nepoukázali – v údajnom boji proti uzavretiu vojenskej dohody – na to, že dohoda nezohľadnila medzinárodné záväzky Slovenskej republiky voči dohovorom v oblasti dovozu, nešírenia jadrových zbraní.

Napriek tomu, že politické strany disponujú tímami pracovníkov a odborníkov zo všetkých oblastí verejného, ako aj zahraničného diania, vo verejných vyhláseniach proti podpísaniu dohody sa „akoby náhodou“ nezmienili o porušení celého radu dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Je to zámer? Alebo absolútna neznalosť medzinárodnej politiky a našich medzinárodných zmluvných záväzkov?

Alebo bude USA (v najhoršej možnej alternatíve) dovážať na naše územie zbrane hromadného ničenia so súhlasom všetkých zmienených organizácií? 

Ak by išlo i tichú dohodu a súhlas medzinárodných organizácií, potom to znamená, že medzinárodné organizácie na dodržiavanie mierových opatrení a dohôd – sú pod tlakom USA.

Zdá sa však málo pravdepodobné, že by v čase kulminovania vojenského napätia medzi USA a Ruskom, všetky jednohlasne súhlasili so zvýšením bezpečnostného rizika celého európskeho priestoru.

Podozrivo urýchlené kroky vlády k podpisu vyvolávajú množstvo otázok. Podľa výpovedí svedkov z dotknutých oblastí Kuchyne a Sliača – americké vojská už na území Slovenskej republiky sú a zahajujú svoje aktivity.

Možná je však aj ďalšia hypotéza, že slovenská „prezidentka“ spolu s vládou urýchľujú podpísanie dohody skôr, ako by medzinárodné organizácie vstúpili do procesu podpisovania uvedenej vojenskej dohody.

Vyvstáva však otázka, z akého dôvodu zahranično-politické odborné tímy politických strán neinformovali medzinárodné organizácie o hrozbe porušenia mierových protokolov súčasnou vládou na čele s prezidentkou?

Máme sa domnievať, že to bol úmysel alebo neznalosť?

Najbližšie dni môžu ukázať, ktorá z týchto možností je najpravdepodobnejšia.

Zatiaľ môžeme urobiť len jednu zásadnú vec – žiadať od politikov odpovede!

Pre informáciu pridávam dohovory na kontrolu jadrových, chemických a biologických zbraní, ktorých je Slovenská republika súčasťou alebo signatárom:

Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých významných dohovorov v oblasti kontroly ozbrojenia a odzbrojenia, vrátane Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), Dohovoru o zákaze biologických zbraní (BWC), Dohovoru o zákaze chemických zbraní (CWC), Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), Dohovoru o určitých druhoch konvenčných zbraní (CCW), Dohovoru o zákaze protipechotných mín, tzv. Ottawský dohovor a ďalších.

Rámec pre jadrové odzbrojenie a nešírenie vytvára Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá je zároveň kľúčovou normou režimu nešírenia. NPT je jedinou zmluvou, ktorá priznáva legálne vlastníctvo zbraní hromadného ničenia – jadrových zbraní, vybraným krajinám. NPT má 190 zmluvných strán a svojim členstvom predstavuje najuniverzálnejšiu odzbrojovaciu zmluvu.

Slovensko je účastníckou krajinou Wassenaarskeho usporiadania (WA), Austrálskej skupiny (AG), Skupiny jadrových dodávateľov (NSG) a dobrovoľne dodržiava princípy Kontrolného režimu pre raketové technológie (MTCR), ktoré plnia úlohu multilaterálnych režimov pre kontrolu exportu vojenského materiálu, resp. tovarov a technológií využiteľných na výrobu zbraní. SR je tiež členom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu IAEA a Zangger(ovho) výboru (ZC), účastníkom Bezpečnostnej iniciatívy proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (PSI) a patrí medzi pôvodných signatárov Haagskeho kódexu proti šíreniu balistických rakiet (HCOC).

Slovensko je signatárom Ženevskej deklarácie a Dohovorov o zákaze chemických zbraní (CWC) a zákaze biologických zbraní (BWC). História úsilia o elimináciu tohto prostriedku vedenia vojny siaha do obdobia po 1. svetovej vojne, v ktorej boli hojne využívané bojové otravné plyny (Ženevský protokol z roku 1925). Dohovor o zákaze chemických zbraní (CWC) z roku 1997, ktorý stavia na filozofii BWC, obsahuje aj mechanizmus verifikácie ako svoju integrálnu súčasť. Výkonom verifikácie dodržiavania CWC je poverená Organizácia pre zákaz chemických zbraní so sídlom v Haagu (OPCW), ktorá má 190 členských štátov. SR sa stala zmluvnou stranou Dohovoru o zákaze chemických zbraní dňa 29.4.1997. Historicky prvý krát sa v máji 2008 stala Slovenská republiky na jeden rok predsedníckou krajinou Výkonnej rady OPCW, ako hlavného rozhodovacieho orgánu tejto organizácie.

Ďalším je Wassenaarske usporiadanie, ktoré predstavuje režim kontroly exportu konvenčných zbraní a tovarov a technológií dvojakého použitia s cieľom zabránenia nežiaducej akumulácii konvenčných zbraní a destabilizácie regiónov. V súlade s definíciou v štatúte združenia sa účastnícke štáty prostredníctvom svojich politík snažia zabezpečiť, aby transfery zbraní, materiálov a technológií dvojakého použitia nerozvíjali vojenské možnosti, ktoré podkopávajú medzinárodnú a regionálnu bezpečnosť a stabilitu alebo aby neboli zneužité na podporu takýchto možností.

Slovenská republika sa v máji 2004 prihlásila aj k Bezpečnostnej iniciatíve proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (PSI), podpísala Ottawský dohovor z roku 1997 a tiež v Dohovor o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých druhov konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce, alebo majúce nerozlišujúci účinok.

Ing. Iveta Michalíková, Archa21