Eduard Chmelár: “Kto za toto zdvihne ruku je vlastizradca”

Armádny magazín,  Maroš Šolc

Rezorty obrany a diplomacie pripravili návrh Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, ktorá môže významne prispieť k zvýšeniu bezpečnosti a obrany Slovenska, ako aj spojencov v rámci NATO. Jej cieľom je upraviť právny rámec pre posilnené partnerstvo a už existujúcu spoluprácu SR a USA, pričom prináša viacero výhod.

„K rokovaciemu stolu o dohode sme sa po neúspechu predchádzajúcej vlády v roku 2018 vrátili s cieľom napraviť tento rest. Medzi spojencami ide totiž o úplne bežnú a štandardnú bilaterálnu dohodu, akú má 23 z 30 členských krajín NATO vrátane našich susedov – Poľska a Maďarska a bez ktorej je Slovensko ochudobnené o významné výhody,“ priblížil minister obrany Jaroslav Naď.

O návrhu dohody dnes spolu s ním počas tlačovej konferencie informovali aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok a náčelník Generálneho štábu OS SR gen. Daniel Zmeko.

„S USA spolupracujeme v oblasti obrany a bezpečnosti aj na úrovni našich ozbrojených síl už dlhodobo a čoraz intenzívnejšie. Preto je dohoda upravujúca túto spoluprácu úplne prirodzenou potrebou pre efektívne nastavenie procesov. V prípade núdze sa tak budeme vedieť lepšie oprieť o pomoc spojencov vďaka jasným organizačným a technickým podmienkam,“ uviedol minister obrany.

Okrem aktuálneho právneho rámca a jasných pravidiel vytvorí dohoda tiež predpoklad pre čerpanie investícií na infraštruktúru OS SR zo zdrojov USA, a teda šetrenie nutných investícií z rozpočtu SR. V prvej vlne bude Slovensko môcť vďaka DCA využiť až 100 mil. USD na modernizáciu obrannej infraštruktúry.

Ako uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok, táto dohoda je len praktickým vyjadrením toho, že NATO a USA sú garantom našej bezpečnosti a obrany. „Zároveň táto dohoda naďalej ponecháva v rukách slovenských orgánov rozhodovanie o všetkom čo sa týka spoločných aktivít s USA v oblasti obrany na území SR,“ uviedol.

Prínos DCA ocenil aj náčelník Generálneho štábu OS SR gen. Daniel Zmeko. „Z pohľadu ozbrojených síl vítame prínos najmä v oblastiach stanovenia jednoznačných pravidiel pri organizovaní výcviku a cvičení, koordinácie vojenských aktivít ako odpovede na súčasné bezpečnostné výzvy a neposlednom rade investícií do vojenskej infraštruktúry, čo nám prinesie úsporu zdrojov použiteľných v iných oblastiach,“ povedal.

Návrh Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických bude ešte dnes verejne dostupný v rámci štandardného pripomienkového konania. Posudzovanie návrhu by malo následne pokračovať na rokovaní vlády SR, pléna NR SR. Záverom by mala byť ratifikácia prezidentkou SR.

Návrh dohody okomentoval na svojom FB profile aj slovenský politológ Eduard Chmelár

“Návrh Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA, ktorý dnes predložili ministri obrany a zahraničných vecí Jaro Naď a Ivan Korčok, je pre Slovenskú republiku maximálne nevýhodný a predstavuje reálne nebezpečenstvo straty suverenity štátu. Dovolím si tvrdiť, že obaja aktéri slovenskú verejnosť oklamali a ak tento paškvil prejde vo vláde, v parlamente a u prezidentky, nebudem môcť nazvať strojcov tohto zákerného činu inak ako vlastizradnou partičkou gaunerov.

Naď s Korčokom sa síce tvárili slávnostne, že sa im „podarilo“ dohodnúť zmluvu so Spojenými štátmi po „neúspechu predchádzajúcej vlády“, ale skutočnosť, ako to už býva, je opäť zložitejšia.

Predovšetkým, predchádzajúca vláda v tejto veci nebola celkom neúspešná. Vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a jeho vtedajší lojálny štátny tajomník Ivan Korčok robili všetko pre to, aby návrh zmluvy pred verejnosťou utajili. Keď som verejne odhalil ich zámery, chvíľu sa tvárili, že som klamár a nič také sa nechystá. Zo lži ich však usvedčil nielen zahraničný odborný časopis, ale predovšetkým samotný Pentagon, ktorý zverejnil presnú sumu, ktorú mienil investovať do slovenských vojenských letísk.

To, že sa rokovanie zastavilo, nesúvisí s predchádzajúcou vládou a zrejme ani nie s verejným odporom, ktorý utajované zámery Washingtonu a Bratislavy vyvolali, ale s jednoduchým faktom, že Donald Trump presunul určené peniaze z ministerstva obrany na výstavbu múru s Mexikom. Lenže pred niekoľkými mesiacmi Joe Biden tieto peniaze Pentagonu vrátil a hra sa začala odznova. Výsledok, ktorý dnes zverejnili, je ešte horší, ako som očakával.

Hneď na úvod treba zdôrazniť, že systém bilaterálnych dohôd o obrannej spolupráci (DCA) vzniká z iniciatívy Spojených štátov. Všetky rečičky o tom, že táto dohoda „významne zvýši úroveň bezpečnosti Slovenska“ alebo že „umožní výmenu informácií a skúseností v oblasti strategickej obrany a bezpečnosti“ a bez nej sme „výrazne ochudobnení“ – sú táraniny pre slaboduchých. Konzultácie a výmeny informácií sa dejú v rámci NATO aj dnes, na to nepotrebujete rámec bilaterálnej zmluvy, a dovolím si výrazne pochybovať, že takáto dohoda zvýši našu bezpečnosť – skôr naopak.

Zákernosť dohody spočíva v ubezpečovaní, že rozhodovanie naďalej ostáva v rukách Slovenskej republiky, ako to zavádzajúco tvrdil minister zahraničných vecí. Keď sa však pozrieme bližšie na predložený návrh dohody, ľahko zistíme, že opak je pravdou. V predkladacej správe a v takmer každom článku zmluvy sa síce zdôrazňuje, že „ozbrojené sily Spojených štátov amerických budú pôsobiť na území Slovenskej republiky pri plnom rešpektovaní suverenity, Ústavy Slovenskej republiky a zákonov Slovenskej republiky“, samotný obsah dokumentu však v konkrétnych ustanoveniach dokazuje niečo iné. Napríklad podľa článku 3 vojenské základne obsadené americkými vojskami budú riadiť a kontrolovať Spojené štáty – samozrejme, s formálnym dodatkom, že sa to bude diať „pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky“. Hneď v ďalšom odstavci 3.3 sa však Slovensko zaväzuje, že zabezpečí Američanom využívanie verejných i súkromných pozemkov a nehnuteľností bez toho, aby ozbrojeným silám USA vznikli nejaké náklady (sic!).

Takže my si sem nielen pustíme cudzie vojská, ale ešte im tie manévre aj budeme platiť. Rovnako aj všetky priestory, ktoré doteraz obývali ozbrojené sily SR, ponúkneme americkej armáde bez nájomného. Čl. 4.1. umožňuje ozbrojeným silám USA „prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia“ – do takejto formulácie môžete zahrnúť aj jadrové zbrane. Samozrejme, ani tento článok sa neobišiel bez bezcennej formulky „pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky“, čo už nevyznieva smiešne, ale skôr drzo.

A teraz pozor. Čl. 7.3. zaručuje Američanom, že „ozbrojené sily USA, dodávatelia USA a závislé osoby sú vyňaté z predpisov upravujúcich registráciu a kontrolu cudzincov“. Toto ustanovenie zdôvodňujú výhovorkou, že ich pobyt na území Slovenskej republiky sa považuje za „prechodný“. Rovnako by sme mali podľa čl. 11.1. umožniť lietadlám, plavidlám a vozidlám ozbrojených síl USA, aby mohli „vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať“. Ešte prešibanejšie je to formulované v čl. 12.1., ktorý hovorí, že Slovenská republika na žiadosť Spojených štátov (a teraz dobre počúvajte) „uplatňuje svoju suverénnu právomoc vzdať sa prednostného práva na výkon trestnej právomoci“ nad príslušníkmi ozbrojených síl USA.

Čiže všetky pôvodné hrozby tu ostávajú, akurát sa tvárime, že je síce našou suverénnou právomocou trestať priestupky, prečiny a zločiny na našom území, ale na žiadosť USA sa ich veľkoryso vzdáme… Rovnako sú americkí vojaci oslobodení od daní a vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty.

Nerád používam ostré slová, ale tvrdím, že ten, kto bude súhlasiť s takýmito podmienkami, je vlastizradca. Je tragédiou, že tento štát sa dostal do rúk ľudí, ktorí sledujú skôr veľmocenské záujmy USA ako štátne záujmy Slovenskej republiky. Varoval som pred tým už pred prezidentskými voľbami – vtedy ma mnohí obviňovali, že si na tom len robím kampaň – upozorňoval som, že osoba prezidenta republiky je v tomto procese veľmi dôležitá, lebo je to prezidentská zmluva: hlava štátu ju ratifikuje a hlava štátu ju môže aj zastaviť. Pretože ak nie, táto zmluva má prednosť pred zákonmi SR, takže to, že sa v nej formálne opakuje rešpekt k našej legislatíve, je smiešne a bezvýznamné. A len blázon po skúsenostiach 20. storočia uverí rečiam, že ozbrojené sily USA tu budú len „prechodne“. Posledná „dočasnosť“ trvala 23 rokov.

Priatelia, toto je vážna vec. Možno jedna z najdôležitejších v histórii tohto štátu. Ak dovolíme schválenie tejto zmluvy, ktorá nemá iný cieľ, ako dostať sem vojakov USA pod akoukoľvek zámienkou – už ich odtiaľto tak ľahko nedostaneme. Je to kľúčový okamih našich dejín. Ak zlyhávajú elity, ktoré sú k vlastnému štátu príliš ľahostajné, ak zlyhávajú novinári, ktorí sú pri obrane demokracie nedôslední a nevzdelaní, je potrebné zdvihnúť zástavu vlastenectva a brániť slobodu a suverenitu na úrovni občianskej. Nikto iný to za nás neurobí. Preto som pred niekoľkými týždňami inicioval túto petíciu proti rozmiestneniu cudzích vojsk na našom území: https://www.mojapeticia.sk/…/f29a9a58-cc21-4d97-93d9…

Teraz je čas zastaviť ich. Prosím vás, podpíšte ju a keď ste tak už urobili, pošlite ju svojim blízkym, priateľom, známym, všetkým, ktorí nechcú, aby bolo naše územie opäť raz zneužité ako predsunutá základňa pre ďalšiu vojnu. Je to dôležité. Ďakujem vám.” Dodáva Eduard Chmelár na záver.