Objektívne o 17. septembri 1939

Zdroj: ArmádnyMagazínSk, napsal Vladimír MIkunda

Na snímku setkání sovětský a německých vojáků na linii dotyku obou armád po 17.září 1939

Práve tento krok dáva súčasnej Varšave možnosť porovnávať Stalina s Hitlerom a ZSSR s nacistickým Nemeckom.

Lenže, Červená armáda prekročila poľskú hranicu až v čase, keď Poľsko malo vojnu s Hitlerom prehratú a fakticky už neexistovalo. Dôkazom je fakt, že aj vláda Poľska už bola utečená (cez Rumunsko do Londýna).

Nech si dnes tieto skutočnosti vysvetľuje ktokoľvek akokoľvek, Poľsko Sovietskemu zväzu za prekročenie hranice 17. septembra 1939 neurobilo nič! Hoci, podľa správnosti mu malo aspoň formálne vyhlásiť vojnu. To až dnešní poľskí politici považujú Stalinovo konanie za „nôž vrazený do chrbta“, a preto prisudzujú Berlínu a Moskve rovnakú zodpovednosť za rozpútanie druhej svetovej vojny.

Lenže prvým štátnikom, ktorý podpísal s Hitlerom pakt o neútočení (plným názvom „Vyhlásenie medzi Nemeckom a Poľskom o nepoužití násilia“ z 15. júna 1934, známy aj ako pakt Pilsudski-Hitler), bola hlava poľského štátu v medzivojnovom období Józef Pilsudski, ktorý zomrel niečo vyše roka po podpísaní paktu.

Podstatu každej témy poodkrýva najmä to, čo je „nevidené“ a za oponou. V tomto prípade sú to aj slová profesora Pawla Piotra Wieczorkiewicza, ktoré povedal pre noviny Rzeczpospolita: „Mohli sme si nájsť miesto na strane Ríše takmer rovnaké ako Taliansko a asi lepšie ako Maďarsko a Rumunsko. Výsledkom by bolo, žeby sme boli v Moskve, kde by sa Adolf Hitler spolu s (poľským maršalom) Ridz-Smiglym zúčastnili na prehliadke víťazných poľsko-nemeckých vojsk.“

A čo na konanie Červenej armády po 17. septembri 1939 povedal Winston Churchill? „Je úplne očividné, že ruské armády musia stáť na tejto línii na to, aby zabezpečili Rusku bezpečnosť na odvrátenie nacistickej hrozby. Vytvorený je Východný front, proti ktorému si nacistické Nemecko nedovolí útočiť. Keď Herr von Ribbentrop prišiel na špeciálne pozvanie do Moskvy, narazil a musel sa zmieriť s faktom, že úmysel nacistov v Pobaltsku a na Ukrajine nie je súdené uviesť do života.“ Neskôr k tomu dodal, že „hrdinské črty charakteru poľského národa nás nemôžu donútiť zakrývať oči pre jeho nerozvážnosť a nevďačnosť, ktoré mu počas stáročí spôsobovali nemerateľné utrpenie“.