16.7.2021 KosaZostra
Ruský novinář Alexander Gur-Arie hovoří s Jakovem Kedmim (Jakovem Josifovičem Kazakovem), bývalým ředitelem izraelské repatriační kanceláře NATIV, která byla považována za jednu z izraelských tajných služeb. Rozhovor se týká především Afghánistánu a války, kterou tam vedli sověti a války, kterou tam vedli Američané se svými vazaly. Rozhovor přeložil slovenský příznivec Kosy Zostra Marian a vyšel na Vlkově Kose. Rozhovor přináší zásadní informace, které se z českého mainstreamu těžko dovíte.
(Na snímku novinář Alexander Gur-Arie)
Alexander Gur-Arie:
V Afganistane vzniká vážna situácia, Američania pokračujú v sťahovaní svojho kontingentu, svojich vojsk, ktoré chcú zakončiť do konca roku, následkom čoho sa pohli Talibovia, ktorí sa snažia zaujať toto uvoľnené miesto, ktoré obsadzujú, z druhej strany vládne vojská Afganistanu útočia na Talibancov, pričom dostatočne úspešne, no existuje ešte i tretia sila a tým je Pakistan. Pakistan, ktorý silne pomáha Talibancom a snaží sa hrať svoju hru, a načo to tajiť, hra je dostatočne jasná, odhryznúť si kúsok územia a toto všetko sa deje na hraniciach bývalého Sovietskeho zväzu, to znamená tam sú bývalé sovietske republiky, ktoré začínajú na sebe pociťovať tieto údery a nebezpečenstvo hrozby, ktoré nad nimi visí, čo nemôže nechať bezstarostným vedenie Ruska. Minister zahraničných vecí Ruska vystúpil len nedávno a oznámil, že aktivujú svoju základňu v Tadžikistane a s jeho pomocou tam budú prijímať adekvátne opatrenia, pričom zdôraznil, že otázka o vstupe ruských vojsk do Afganistanu nie je na mieste. Čo sa to deje a čím ohrozuje táto demontáž v Afganistane pokoj v bývalých sovietskych republikách a i v Rusku?
 |
| Izraelský politolog Jakov Kedmi |
Jakov Kedmi:
No, za prvé- Afganistan je mnohonárodný štát. A všetky národy, ktoré žijú v Afganistane sa delia na kmene, rody a rodiny, to jest, v tomto ohľade je to šialený dom.
Na severe Afganistanu sú dva hlavné národy: Turkméni a Uzbeci. To znamená, že história to zariadila tak, že Uzbekistan – to územie, kde žijú Uzbeci i Tadžici, jeho časť sa ocitla v ruskom impériu, teraz sú to republika Uzbekistan a Tadžikistan. V čase vojny so Sovietskym zväzom, kedy Sovietsky zväz voviedol vojská do Afganistanu, proti nim bojovali i uzbecké milície i tadžické, celkom úspešne. Uzbecká bola dosť menšia ale celkom úspešná a tadžická tiež.
Uzbeci boli oveľa viac zviazaný s Uzbekistanom, pretože veliteľ uzbeckých vojsk Dostum (viď: https://en.wikipedia.org/wiki/Abdul_Rashid_Dostum), on potom často žíl v Taškente, chodieval domov do Taškentu, už potom čo boli ukončené bojové časy, to je známa vec.
Dnes je situácia takáto: Taliban vznikol, bol utvorený pakistanskou vojenskou rozviedkou. Na základe nepočetného paštúnskeho afgánskeho obyvateľstva na hranici Pakistanu s Afganistanom s cieľom uskutočnenia diverznej a teroristickej činnosti v indickom Kašmíre. Afganistan ich vtedy nezaujímal. Oni ho založili pre boj s Indmi, hlavným nepriateľom Pakistanu, a pretože Kašmír má islamské obyvateľstvo tak sa toto snažili využiť. Keď začala vojna v Afganistane, Pakistan bol jedným z najbližších spojencov USA a Anglicka no a títo sa rozhodli- my prekvalifikujeme Taliban z kašmírskeho smeru na sovietsky. A vtedy tento Taliban začal a viedol boj proti sovietskym vojskám pod vedením Pakistanu, pretože Pakistan poskytol všetky infraštruktúry i základne. Napríklad takový generál Ruckoj, ktorý bojoval (za Sovietov), bol zostrelený pakistanským letcom. Taliban letcov nemal. A v zajatí bol u Pakistancov (viď: https://en.wikipedia.org/wiki/Alexander_Rutskoy). Akože u Talibov ale v skutočnosti u Pakistancov.
Alexander Gur-Arie:
Ale on sa tým osobne nechválil.
Jakov Kedmi:
Ja som nikdy nevidel letcov chvastať sa tým, že boli v zajatí. Okrem jedného v Amerike, ktorý keď spadol, tak asi spadol na hlavu, lebo potom veľa hlúposti povravel – syn amerického admirála /Kedmi má na mysli Johna Mc Caina -pozn.vlk/.
A dnes, celá táto kaša, ktorá sa nachádza v Afganistane – po odchode sovietskych vojsk bola len jediná sila, ktorá mohla držať Afganistan a aj ho držala, tri roky, to bol Nadžibuláh, to boli komunisti.
Afganistan bol normálny štát. Fungovali továrne, univerzity, budovali sa cesty, školy fungovali. Bol normálnym sekulárnym štátom. No áno, na čele stál komunista, Nadžibuláh. No Američania spolu s Pakistancami a Angličanmi sa rozhodli ho zvrhnúť a s pomocou Talibanu ho i zvrhli. Za tri roky.
A mali vynikajúcich pomocníkov, to boli Gorbačov a potom Jeľcin, ktorý ho predali, pripravili ho o dodávky zbraní, ktoré mu sľúbili. Oklamali ho, zradili ho, keď mu garantovali život ak sa ukryje na ich veľvyslanectve. A keď ho vytiahli z veľvyslanectva a obesili, Jeľcin si umyl ruky. A od toho času je hlavnou silou v Afganistane Taliban. Taliban sa zmenil na jedno z najexremistickejších, fundamentalistických islamských hnutí, v spojenectve s ktorým vznikla i Al Kaida, ktorá bola vyzbrojená Američanmi a Saudmi, aj s Bin Ládinom, ktorý sa tam vyšvihol a stal sa známym v čase vojny v Afganistane. On bojoval spolu s Talibanom bok po boku. Ťažko bolo odlíšiť, kde sú veliteľmi Talibánci a kde Al Kaida, často prechádzali od jedných k druhým. A tento islamsky, teroristický, extrémistický Taliban sa dostal do čela Afganistanu.
Po 11. septembri, keď sa Bin Ládin, z jeho pohľadu spravodlivo, vyrovnal zo svojimi bývalými živiteľmi, pánmi a inštruktormi, Američania sa rozhodli vtrhnúť do Afganistanu. Tak ako vždy, nechápajúc kam idú, prečo tam idú, do akej krajiny idú.
Oni chceli Bin Ládina a voviedli vojská do Afganistanu. Kde zabili Bin Ládina? V Pakistane. U svojich spojencov. Ale vojská voviedli do Afganistanu. A inštalovali tam bábkový režim. To jest, pokiaľ tam boli americké vojská, tak existoval. A Američania ako vždy, veď oni sú chytrí, oni vedia ako má byť svet zariadený, oni týmto primitívom ukážu čo znamená moderný štát!
Zničili všetok priemysel, zatvorené boli všetky univerzity, dievčatá oblievali kyselinou za to, že chodili do školy. Všetko, čo je dnes pod vládou Talibanu je to, čo sa dialo u IGIL-u. IGIL sa odštepil od Al Kaidy. A Al Kaida i Taliban – to sú súrodenci dvojčatá. To jest, všetka táto stredoveká ohavnosť dnes vládne v Afganistane.
Američania odchádzajú. Ušli. Dvadsať rokov tam trčali. Nepostavili jedinú školu, jedinú továreň, jedinú cestu, nevytvorili žiadnu štátnu štruktúru. Rozvinuli len jeden priemysel – narkotiká. To pod ich vedením, pri ich moci, pri ich spolupáchateľstve sa Taliban stal jedným z najväčších obchodníkov s ópiom vo svete. A preprava narkotík išla po rozpade Sovietskeho zväzu z Afganistanu hlavne cez Kirgizsko a cez Tadžikistan, hľa čoho dosiahli Američania!
A teraz keď svojimi špinavosťami všetko zničili – odchádzajú. Zahodili všetko, zahodili svojich priateľov, zahodili tých, ktorí im slúžili, poslali ich na smrť. Už ich začali zabíjať. Tak ako prišli a pokazili všetko v Iraku, zničili Irak. Vytvorili IGIL, spôsobili, že vznikol IGIL. A z Iraku sa chystajú teraz odísť zrovna tak. Vytrénovali irackú armádu, ktorá sa rozpadla pod náporom tých islamistických banditov na džípoch. Americkí dôstojníci: „My vytvoríme armádu!“ Áno, vytvorili armádu. Za Sadáma Husajna bola armáda násobne silnejšia. A to isté v Afganistane. A niekto si myslí, že tí istí nešťastníci, ktorí obrazne povedané, boli na bodákoch americkej armády, zachránia vládu v Afganistane? Nie, nevidím najmenšiu šancu.
Alexander Gur-Arie:
Jakov, prenikla k nám informácia, že tam celkom úspešne idú boje a vládne vojská uštedrili údery Talibom, a navyše je mnoho správ o tom, v náväznosti na to, že už veľmi jasne sa teraz ukazuje podpora Talibov od Pakistanu, tak sa afganské obyvateľstvo začína zjednocovať okolo vlády, najmä preto, že jedna vec je Taliban, t. j. Talibovia sú naši, toto sú naše afganské vnútorné záležitosti a toto očividné, absolútne neskrývané zasahovanie Pakistánu zapríčiňuje toto opačné konanie, takúto obrazne povedané, partizánsku vojnu.
Jakov Kedmi:
Existuje taký propagandistický manéver: „Sú informácie.“ Alebo: „Určité kruhy potvrdili.„Alebo: „Nejaký odborník povedal.“ Toto o ničom nehovorí. Niet u (afganskej) vlády sily.
Čo sa teraz dialo: Časti (ich armády) sa vzdávala nevyzbrojeným bojovým formáciám bez akéhokoľvek boja. To, že niekde nejaký poľný veliteľ, vychádzajúc z nejakých dôvodov, možno rodinných, možno kriminálnych, možno iných, možno vediac, že mu hrozí smrť, pretože sa pokúsil vzdorovať, to je výnimočný prípad. A niekto to potvrdil. Na a čo?
Na všetkých miestach sa armáda vzdáva. Prechádza na stranu Talibanu. A časť z nich Taliban strieľa alebo reže ako dobytok. Presne tak ako IGIL. K tomu dochádza dnes. Aký význam má to, že niekto odniekiaľ niečo oznámil?
Taliban je taktiež v Pakistane. Bhutta, pakistanského prezidenta (viď: https://cs.wikipedia.org/wiki/Zulfik%C3%A1r_Al%C3%AD_Bhutto) zabil pakistansky Taliban. Otázkou je, aké sú záujmy Pakistanu v Afganistane. Ak niekto tvrdí, že chcú pripojiť časť Afganistanu, alebo ho chcú zmeniť na svoj protektorát – možno, aj keď je málo pravdepodobné, že sa im to podarí.
Alexander Gur-Arie:
Celý Afganistan zjavne nezaberú, ale kúsočky odtrhnúť môžu.
Jakov Kedmi:
Áno. A situácia je takáto: je len otázkou času, kedy Taliban ovládne celý Afganistan, tak ako to už bolo v minulosti. Ale to už bude iný Taliban. To už bude Taliban na spôsob IGIL-u. A vtedy budeme mať na svete prvý – no nie prvý – ale prvý veľký a dôležitý štát pod vládou islamskej, teroristickej, extrémistickej organizácie na úrovni IGIL-u.
Alexander Gur-Arie:
To znamená v princípe islamský štát.
Jakov Kedmi:
Nie. Islamský štát, to je Saudská arábia. Islamský štát, to je Irán. Veľa štátov si hovorí islamská republika alebo islamské kráľovstvo. Islam je sám o sebe rozmanitý. Ale tu je slovo teroristický, extrémistický. Islam v štýle IGIL. IGIL, Al Káida, Taliban – oni sú všetci z jedného cesta, oni sú príbuzní, jeden základ, jedna kultúra. A keď sa vytvorí tento štát, je otázka času. kam sa bude rozširovať jeho ideológia. Toto je štát vybudovaný na ideológii, nie je vybudovaný na národnej ideí, pre tento štát neexistujú národné hranice. Celá islamská pospolitosť. Ummah Islam (viď: https://www.thefreedictionary.com/Islamic+uma). Všetky islamské národy, ktoré sa priznávajú k islamu. A keď hovoríme o Afganistane, tak všetko obyvateľstvo podstupuje a bude podstupovať ich indoktrináciu, vrátane Tadžikov a Uzbekov.
Alexander Gur-Arie:
Na koľko hrozí, že táto vlna sa prevalí cez hranicu?
Jakov Kedmi:
Ona sa prevalí. Pretože ak títo Tadžici môžu byť vernými moslimami, tak ako učí Taliban, tak prečo by ich bratia, členovia ich rodín, ich rodov na druhej strane hranice mali byť neveriaci alebo vyznávať nesprávny islam? To je len otázka času, kedy sa to začne.
Nemyslím si, že začne ozbrojená expanzia. A prečo aj? Doteraz boli v IGIL-e. Medzi bojovníkmi IGIL-u, Tadžici, i Uzbeci, Kirgizi, Kazaši, Ujguri. Všetci sú odtiaľ. Časť z nich sa vrátila, premiestnili ich do Afganistanu, akože pre boj proti Talibanu. Kto ich premiestnil? Zo Sýrie, ako sa tam dostali? Ako nasadli na americké vojenské lietadlá? Vari ich uniesli, aby mohli odletieť? Teroristov odtiaľ previezli sem? A čím sa oni teraz budú zaoberať v Afganistane?
Áno, boli časy keď Al Kaida bojovala spolu s IGIL-om v Sýrii a v Iraku. U nich boli ideologické nezhody. Na to, ako zarezať neveriaceho mali rôzne pohľady. Pravou rukou, pod takým uhlom, pod iným uhlom, čo najskôr odrezať – a to je tak všetko. A zmysel ostáva ten istý. To jest, my teraz ideme po ceste k vytvoreniu islamského, extrémistického, teroristického štátu, ktorý nikoho nezaujíma.
Američania s Európanmi a taktiež „slávni“ gruzínski vojaci opustili Afganistan a to je všetko. Nikto ho nepotrebuje. Pošpinili, oklamali krajinu, zničili ju a po dvadsiatich rokoch odišli. Áno, Pakistan má svoje záujmy. Čína sa bude veľmi ostražito stavať k tomu, aby sa nedostali k ich Ujgurom a aby sa Ujguri, ktorí prišli, nedostali k svojim rodinám. Čína sa s tým vysporiada, ona sa ochráni. A Tadžikistan a Uzbekistan neochráni nikto. Dnes jediní, čo prijali rozhodnutie, to čo oznámil Lavrov, ruské vojská nevstúpia do Afganistanu -su Rusovia. Ani to nepotrebujú.
No otázka je takáto: Alebo budú chrániť Tadžikistan od Tadžikov, členov Talibanu, na tadžicko-afganskej hranici, alebo Tadžikistan a tadžická armáda bude chrániť všetkých Tadžikov od Talibanu na paštúnsko-tadžickej hranici, to jest formovať „veľký“ Tadžikistan. A to isté platí pre Uzbekistan. Pretože nechať niekoľko miliónov Uzbekov a niekoľko miliónov Tadžikov pod vládou Talibanu, tak vychovajú medzi nimi svojich teroristov a tí pôjdu k svojim súkmeňovcom a ani ruská armáda ich nezastaví, potom už bude neskoro. A ich cieľom je nielen Tadžikistan, nielen Uzbekistan, nielen Kirgistan ale i Kazachstan. Tam oni pôjdu. Je to len otázka času a toho, či sa podarí oddeliťod nich Tadžikov a Uzbekov a odtrhnúť toto (územie) od Afganistanu. A ak sa Pakistanu zachce pripojiť k sebe paštúnsku zem, nuž nech si pripojí. Koho už zaujíma Afganistan?
Alexander Gur-Arie:
Takže si myslíte, že treba zabrať, pripojiť k Tadžikistanu kúsok …
Jakov Kedmi:
Tadžikov treba vziať spod moci Talibanu.
Alexander Gur-Arie:
To znamená pripojiť oblasti …
Jakov Kedmi:
… k Tadžikistanu. A Tadžikov bude chrániť armáda. Rusko a krajiny v rámci dohovoru o kolektívnej bezpečnosti môžu poskytnúť vojenskú pomoc, ale je to tadžická armáda, ktorá je povinná chrániť Tadžikov, uzbecká armáda je povinná chrániť Uzbekov
Alexander Gur-Arie:
Môžu tadžická a uzbecká armáda vzdorovať Talibanu?
Jakov Kedmi:
Môžu. Môžu. Oni bojovali, oni mohli bojovať. Ak by sa na nich Rusko nevykašlalo, boli by v boji pokračovali. Dnes môžu. Vtedy, na strane Talibanu, kto s nimi bojoval? Američania, Angličania a Pakistanci. Oni s nimi bojovali, oni ich školili, oni im dávali zbrane, oni im poskytovali ochranu.
Alexander Gur-Arie:
Dobre, ale z ekonomického uhla pohľadu, vziať a k Tadžikistanu pripojiť kúsok s niekoľko miliónmi Tadžikov – ich treba kŕmiť, s nimi je nutné niečo robiť…
Jakov Kedmi:
A teraz oni žijú?
Alexander Gur-Arie:
Nejakým spôsobom áno.
Jakov Kedmi:
No. A potom budú žiť lepšie.
Alexander Gur-Arie:
Lepšie bezpochyby, pretože tak ako žijú teraz, je žiť veľmi ťažko.
Jakov Kedmi:
Potom nebude religiózneho Talibanu. Potom budú školy, budú továrne …
Alexander Gur-Arie:
Kto tie školy postaví, odkiaľ sa vezmú?
Jakov Kedmi:
Ak toto neurobia, ak nezastavia Taliban na paštúnsko-tadžickej hranici, budú mať dočinenia s Talibami na rusko-kazašskej hranici. To je všetko. A na rusko-uzbeckej. A nech sa rozhodnú, kde bojovať, ak si myslia že na svojej hranici zadržia infiltráciu religiózneho tadžického obyvateľstva do Tadžikistanu, tak to sa mýlia. Veď len pred nedávnom bol religiózny vojenský prevrat v Tadžikistane, veď len nedávno ich v poslednej minúte silou potlačili, dôstojníkov tadžickej armády, ktorí išli k teroristom, išli do Afganistanu, chceli urobiťprevrat. A čo bolo v Uzbekistane? To isté. Pred niekoľkými rokmi. Mesto obsadili, vezenie obsadili. Islamisti. Tak nad čím teraz rozmýšľajú? Je tam jedna ruská divízia, teraz urobili cvičenie. Seriózne cvičenie. Zúčastnila sa ho jedna rota (za Tadžikistan). S touto (ich) rotou ich zadržíte, na území Tadžikistanu? Nie. Otázka nestojí, či s Talibanom budú bojovať, otázka znie: Kedy? Keď ich nezadržíte tu, prídu ku vám domov.
Alexander Gur-Arie:
S týmto s vami plne súhlasím, no rozumiete, že pri tomto stave, z ekonomického uhla pohľadu, všetko dopadne na Rusko. Tadžici peniaze nemajú, Uzbeci peniaze nemajú …
Jakov Kedmi:
Na Rusko to dopadne skôr alebo neskôr. No ešte raz hovorím: Rusko bude chrániť seba, s pomocou Tadžikov a Uzbekov, na tadžicko-paštúnskej hranici alebo na tadžicko-pakistanskej hranici, to je v celku jedno, alebo sa bude chrániť na hranici s Kazachstanom a Uzbekistanom. Inej voľby niet. Toto je otázka času. Túto teroristickú, extrémistickú indoktrináciu na hranici nezastavia, to je jeden národ. Uzbeci sú jeden národ, Tadžici sú jeden národ. A hlavné je zachrániť ich pred Talibanom, vytiahnuť ich odtiaľ. A ak si niekto myslí, že na to niet peňazí, už raz počítali peniaze, už raz robili také výpočty a prosím, nech sa pozrú, čo sa deje na západných hraniciach Ruska. Teraz na východných a južných bude horšie.
