Ján Čarnogurský
17.6.2021 Facebook autora
Tento text píšem v predvečer stretnutia Putin – Biden v Ženeve. Je dobré, že obaja sa osobne stretnú, ale veľké výsledky od ich stretnutia neočakávam. Vyjadrenia americkej strany voči Rusku sú agresívne a odtrhnuté od reality.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal v máji t. r. v Reykjaviku: „Ak sa bude Rusko chovať k USA alebo ich spojencom agresívne, Washington na to odpovie“. Prezident Biden vytýčil ako „červenú čiaru“ voči Rusku územnú celistvosť Ukrajiny. Pod územnou celistvosťou Západ rozumie návrat Krymu do Ukrajiny, ale Krym sa už rozhodol, že bude súčasťou Ruskej federácie. Summit NATO teraz v Bruseli rozhodol, že prijíma Ukrajinu na cestu do NATO. Členstvo Ukrajiny v NATO a nedotknuteľnosť Krymu ako súčasti Ruskej federácie sú červenou čiarou pre Rusko. Ruské a americké červené čiary sa navzájom pretínajú. To je dôvod na vojnu. Amerika zase nepôjde do vojny sama, ale potlačí do nej Ukrajinu ako to urobila v roku 2008 s Gruzínskom. Dva slovanské národy budú proti sebe bojovať a anglosasi si budú mädliť ruky.
Medzitým Rusko zaradilo do svojej výzbroje ďalšiu raketu s rýchlosťou 12 machov, čiže 12-krát rýchlosť zvuku. Raketa môže letieť nad zemou aj do nižšieho kozmického priestoru – napádať nepriateľské družice. Viacerí americkí generáli, napr. generál Mark A. Milley, súčasný náčelník Zboru amerických štábov, sa vyjadril, že Rusko je jediný štát na svete, ktorý je schopný zničiť USA. Mimochodom, aj z vyjadrenia gen. Milleya vidieť, že najsilnejší mocenský konkurent Spojených štátov nie je Čína, ale Rusko. Vytyčovanie amerických červených čiar je odtrhnuté od reality. Pri súčasnom tempe ruského vojenského rozvoja, odborníci hovoria, že do piatich rokov bude môcť Rusko klásť Amerike podmienky.
Hneď po stretnutí sa asi svet nedozvie konkrétne výsledky, ale postupne vyplávajú na povrch.
