23. 10. 2020 (dokument)
Skupina slovenských občanů se domáhá definice zločinů komunizmu proto, protože bez definice hrozí, že takové zločiny nebude možné stíhat bez opory v zákoně, a někteří občané by se jich mohli dopustit podle ad hoc výkladu soudu, aniž by si toho byli vědomi. Dále žádají vysvětlení, proč je trestná propagace zločinů fašismu a komunismu a nikoli zločiny vyplývající z jiných ideologií a systémů.
Ministerstvo spravodlivosti SR
Vážená pani
Mgr. Mária Kolíková,
ministerka
Vážená pani ministerka,
obraciame sa na Vás so žiadosťou, aby ste definovali pojem „komunistická ideológia“, ktorý je zakotvený v § 422 ods. 1 Trestného zákona („Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť… zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii… potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“).
Nielen my, ale aj milióny našich spoluobčanov, by mali dodržiavať zákony, a to aj v prípade, že sú zjavne dubiózne. Prípadne, ak sa rozhodnú konať v rozpore s nimi, mali by vedieť, že porušujú zákon. Náš právny systém neobsahuje definíciu „komunistická ideológia“. Nie je teda zrejmé, čo je súčasťou „komunistickej ideológie“ a čo nie. Z vyššie citovaného paragrafu Trestného zákona plynie, že tak ako režim založený na fašistickej ideológii páchal zločiny, ktoré jeho ideológia obhajovala a priamo vyžadovala, tak aj komunistická ideológia, o ktorú sa opieral socializmus, zločiny daného režimu požadovala a obhajovala. To je nepravdivé tvrdenie. Skutočnosťou je, že komunistická ideológia, ktorej jadro je zhrnuté v Manifeste komunistickej strany deklaruje, že „namiesto buržoáznej spoločnosti s jej triedami a triednymi protikladmi nastúpi združenie, v ktorom je slobodný rozvoj každého jednotlivca podmienkou slobodného rozvoja všetkých“ (Manifest komunistickej strany, In: Čítanka marxistickej filozofie, Zväzok I., Pravda 1963, s. 33). Pojem komunistickej ideológie použitý v uvedenom paragrafe nielen že nie je v našom práve pojmovo vymedzený, ale je v priamom rozpore s Manifestom, historickým textom, ktorý tvorí základ komunistickej ideológie.
Na rozdiel od fašistického režimu, ktorého súčasťou boli rasové zločiny, zločin zosnovania a zločiny proti mieru, čo potvrdil Norimberský proces a stalo sa to súčasťou medzinárodného práva, nemá rovnaké tvrdenie o „režime založenom na komunistickej ideológii“ žiadnu relevantnú oporu. Naopak, javí sa ako politický implantát ideológie antikomunizmu do nášho právneho systému. Ideologizácia trestných činov je súčasťou antikomunizmu a myslíme si, že je civilizačne neprípustná. Obávame sa, že sa týmto Trestný zákon dostáva aj do rozporu s platnou Ústavou, ktorá Slovenskú republiku definuje, ako štát neviazaný žiadnou ideológiou.
Viaceré prípady zastrašovania, perzekúcií a mediálnych lynčov, ktorých sme v poslednej dobe svedkami, podčiarkujú nutnosť objasniť túto a nasledujúce otázky.
Spadá do definície „komunistická ideológia“ zápas komunistov proti sociálnej nespravodlivosti, útlaku a policajnému násiliu medzivojnovej československej republiky spojený s úctou k neozbrojeným obetiam streľby v Krompachoch, Košútoch, Moste, Duchcove, Chuste, Polomke a na ďalších miestach?
Spadá do definície „komunistická ideológia“ boj proti fašizmu?Je trestné hlásiť sa k odkazu protifašistického boja a uctievať si komunistické obete umučené v koncentračných táboroch za účasť v povstaní a odboji počas II. svetovej vojny?
Je trestné obnoviť vojnou zničené hospodárstvo, stavať okolo tridsať tisíc bytov ročne a poskytovať ich bez hypoték mladým rodinám tak, ako to realizoval socialistický systém do roku 1989? Je trestné poskytovať plnú zamestnanosť, z nej plynúce sociálne a životné istoty, bezpečnosť a dôstojné mzdy za prácu všetkým práceschopným obyvateľom? Má byť trestnou sadzbou až tri roky potrestaný ten, kto propaguje skutočne bezplatné zdravotníctvo a školstvo?
Je podľa Vás nutné trestne stíhať každého, kto protestuje proti imperialistickej, koloniálnej alebo neokoloniálnej politike s miliónmi obetí?
Taktiež nie je v platnej legislatíve definované, odkedy je možno považovať režim za založený na komunistickej ideológii. Je týmto dňom 6. október 1944 – začiatok protifašistických oslobodzovacích bojov na území Slovenska, ktorý zákon č. 219/2006 Z. z. (Zákon o protikomunistickom odboji) uvádza ako začiatok protikomunistického odboja?
Je dňom vzniku režimu 9.5.1945 – zánik fašistickej Slovenskej republikya obnovenie Československej republiky, ktorý vyplýva z textu Zákona o pamäti národa č. 553/2002 Z. z. ako medzník prechodu z nacistickej do komunistickej totality?
Aký štátoprávny akt odôvodňuje 25.2.1948, ktorý uvádza Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému č.125/1996 Z. z.? Ide o prezidentom E. Benešom prijatú dobrovoľnú demisiu časti ministrov a doplnenie Vlády ČSR, sformovanej podľa výsledkov volieb z roku 1946, v súlade s platnými zákonmi a Československou ústavou z roku 1920 a ústavným zákonom č. 57/ 1946 Zb.?
Pre dodržiavanie zákona je podstatné taktiež mať právne jasnú odpoveď na to, dokedy fungoval „režim založený na komunistickej ideológii“.
Nie je všeobecne jasné, či režim zanikol v roku 1989 alebo neskôr, a ktorým právnym aktom. Prezident V. Havel prisahal vernosť Ústave Československej socialistickej republiky, a k premenovaniu štátu a k ďalším ústavným zmenám prichádzalo postupne až do zániku Československa 31.12.1992. Doteraz obsahuje platná ústava väčšinu textu založenú na prevzatom právnom systéme a medzi tzv. komunizmom a tzv. demokraciou neexistuje právna diskontinuita.
Za právne nejasné považujeme, respektíve nerozumieme zákazu propagácie zločinov iba vybraných režimov. Naozaj vyplýva z Trestného zákona, že propagovať zločiny iných režimov je pred zákonom ospravedlnené? Je možné iné zločiny beztrestne propagovať? Zo znenia daného paragrafu Trestného zákona logicky plynie, že propagovať a ospravedlňovať zločiny „demokratických režimov“ opierajúcich sa o ideológiu liberalizmu či neoliberalizmu akými sú napríklad „humanitárne“ bombardovanie bývalej Juhoslávie v rozpore s OSN, vojna v Iraku s miliónmi mŕtvych civilistov, ktorú rozpútali „demokratické režimy“ jednak na základe falošných informácii a opäť v rozpore s medzinárodným právom, pričom nielen na týchto, ale aj ďalších zločinoch proti mieru sa podieľal aj náš „demokratický“ režim, je dovolené.
Odpovede na takéto a desiatky ďalších otázok by sme – a nielen my – potrebovali poznať, aby sme vedeli, kedy sa vystavujeme trestnému stíhaniu demokratického a právneho štátu, ktorý rešpektuje ľudské práva, vrátane slobody mať a prezentovať vlastný názor. Predpokladáme, že sa medzi oslovenou právnou elitou a formálnou reprezentáciou nachádzajú kompetentné osoby, ktoré poskytnú občianskej verejnosti jasnú a zrozumiteľnú definíciu „komunistickej ideológie“ a vecné odpovede na otázky v tomto otvorenom liste.
S pozdravom
PhDr. Peter Dinuš PhD. Ing. Juraj Janošovský Doc. PhDr. Vladimír Manda, PhD.
