Martin Krno
Blokáda Spojených štátov proti Kube je masívnym, zjavným a systematickým porušovaním ľudských práv všetkých Kubáncov, hovorí sa vo vyhlásení, ktoré poskytla novinárom veľvyslankyňa tejto ostrovnej republiky na Slovensku Yamila Pitová-Montesová. Opatrenia a sankcie Bieleho domu sú podľa Dohovoru o zabránení a trestaní genocídy z roku 1948 kvalifikované ako genocídny akt a podľa ustanovení Londýnskej námornej konferencie z roku 1909 ako akt hospodárskej vojny.
Kubánska republika opakovane predkladá Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov aktualizovaný text rezolúcie nazvanej „Potreba ukončiť hospodársku, obchodnú a finančnú blokádu postavenej Spojenými štátmi americkými proti Kube“, o ktorej by sa malo v New Yorku hlasovať 6. a 7. novembra tohto roku.
Havana v súčasnej kritickej situácii dôrazne žiada od vlády USA, aby splnila požiadavku medzinárodného spoločenstva, vyjadrenú už v 27 hlasovaniach Valného zhromaždenia OSN a bezpodmienečne ukončila svoju agresívnu politiku blokády zavedenú proti Kube. Tá trvá už takmer šesť desaťročí, je najnespravodlivejším, najprísnejším a najdlhšie uplatňovaným systémom sankcií proti jednej krajine.
Na našu otázku, či počas administratívy Baracka Obamu, predchodcu súčasného prezidenta, keď došlo k určitému politickému a diplomatickému uvoľneniu Washingtonu voči Ostrovu slobody, obmedzila sa hospodárska blokáda, veľvyslankyňa odpovedala záporne. Lenže vtedy sa dalo s Bielym domom aspoň otvorene rokovať a obe strany navzájom rešpektovali svoje stanoviská. Naopak, po nástupe Donalda Trumpa sa politika zameraná proti Kube zintenzívnila. Pričom nabrala osobitný dôraz na jej extrateritoriálny rozmer. Len od apríla 2018 do marca 2019 opatrenia blokády spôsobili Kubáncom straty za vyše 4,3 miliardy amerických dolárov. Blokáda sa stala hlavnou prekážkou prijatia Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 2030 a Cieľu udržateľného rozvoja OSN.
V tomto období zaznamenal rast škôd v oblasti výroby a služieb 78 miliónov USD, čo znamená zvýšenie o 28 percent v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Citeľne bolo zasiahnuté zdravotníctvo, školstvo, potravinársky sektor, kultúra, priemysel, doprava, informatika, telekomunikácie, stavebníctvo a ťažobný priemysel a to najmä nemožnosťou k prístupu tejto karibskej krajiny k novým technológiám, trhom a vedeckým poznatkom.
Len zahraničný obchod vyčíslil straty v dôsledku protikubánskych opatrení na takmer 1,9 miliardy USD z dôvodu nemožnosti vstupu na trh USA, zákazu používania dolára ako meny v bankových transakciách či zvýšenia dopravného a poistiek.
Bezprecedentnou demonštráciou reštartu diskriminačnej politiky Bieleho domu voči Kube bolo rozhodnutie o oživení tretej kapitoly Helms-Burtonovho zákona, v ktorej sa zakotvuje možnosť podnikať právne kroky na súdoch Spojených štátov predkladaním reklamácií občanov alebo subjektov USA proti spoločnostiam a jednotlivcom z Kuby alebo tretích krajín, ktoré obchodujú s kubánskymi firmami znárodnenými v 60. rokoch minulého storočia. Sankcionované sú aj medzinárodné banky či prepravcovia v námornej doprave. Keď napríklad nákladná loď z tretej krajiny zakotví na Kube, má zákaz vstupu do všetkých prístavov v USA.
„Táto nepriateľská agresívna politika vlády USA,“ píše sa vo vyhlásení poskytnutom veľvyslanectvom Kubánskej republiky v Bratislave, „je hlavnou prekážkou rozvoja kubánskeho hospodárstva a plného využívania všetkých ľudských práv našich obyvateľov. V krajine nie je ani jedna kubánska rodina alebo sektor, ktorý by sa nestal obeťou účinkov tejto politiky Bieleho domu. Pritom vyše 77 percent nášho obyvateľstva sa narodilo a vyrastalo v ekonomickej obruči, do ktorej ju uzamkol Washington.“
Podľa Yamily Pitovej-Montesovej blokáda Kuby Spojenými štátmi je absurdnou, zastaranou, nezákonnou a morálne neudržateľnou politikou, ktorá nesplnila a nesplní účel porušenia vlasteneckého rozhodnutia kubánskeho ľudu zachovať si svoju suverenitu a nezávislosť. „Kuba bude naďalej suverénne a bez oddychu pracovať na prehlbovaní cieľov spravodlivosti, rovnosti a solidarity, ktoré sú základom kubánskeho modelu,“ zdôraznila.
Havana návrhy rezolúcie proti blokáde Kuby zavedenej a stupňujúcej súčasnou vládou USA opakovane predkladá na Valnom zhromaždení OSN. Nachádza podporu v čoraz viac krajinách sveta. Vlani proti tomuto dokumentu hlasovali iba dva štáty – okrem USA už len Izrael. V tejto súvislosti vyzdvihla postoje členských krajín Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky, ktoré v tomto prípade nepodľahli nepravdivým argumentom a propagandistickej manipulácii Bieleho domu. Otázku redakcie Slova, čo si myslí o najnovšom výroku Donalda Trumpa na súčasnom Valnom zhromaždení OSN o tom, že vláda venezuelského prezidenta Nicolasa Madura je bábkou v rukách Kuby, nechcela komentovať.
