Mikuláš Kočan
20. 12. 2018 NovéSlovoSk
Ukazuje sa, že saudskoarabský novinár Džamál Chášukdží mal pech. Vrahovia jeho telo nerozpustili v sovietskom novičoku, len v obyčajnej kyseline. Alebo v ich rukách skonal v nesprávnej chvíli, keď sa politici a médiá ešte nezotavili po výkone, aký podali po otrave Skripaľovcov v anglickom mestečku Salisbury. Svojím nasadením a majstrovstvom nás dokonca presvedčili, že dôležitejšie ako dôkazy o ruskej stope je okamžité gesto solidárnosti so zasiahnutou Veľkou Britániou…
Aj vy ste začuli plesknúť morálnu facku od odmietaného uchádzača?
Akoby Únii na hanbu nestačilo, že do čoho sa zastarie, z toho sa vykľuje jej dvojaký meter. Eurokomisár J. Hahn vyhrešil Maďarsko, že udelilo politický azyl bývalému predsedovi macedónskej vlády a zachránilo ho pred dvojročným trestom za korupciu. No mravokárca Hahn pozabudol, že Nemecko poskytlo politický azyl vysokému vietnamskému úradníkovi, ktorý takisto nehrabal od seba… Túto kauzu si mediálne odskákalo aj Slovensko. Vraj za súčinnosť pri únose Vietnamca do vlasti, kde ho postavili pred súd. Raz darmo, pre EÚ nie je zlodej ako zlodej. Ani radikalistka ako radikalistka. Kým ukrajinská pilotka Savčenková sedela v ruskej base, pre europoslancov, ľudskoprávne organizácie a média bola hrdinka. Keď sa nedávno dostala za mreže aj doma, v Kyjeve, pre europoslancov, ľudskoprávne organizácie a médiá – nejestvuje.
Prešlo niekoľko dní, a tá skvelá forma zo skripaľovského obdobia bola späť! EÚ a médiá vyslali nové gesto, tentoraz s Ukrajinou. Ešte sme nevedeli, čo sa medzi Kyjevom a Moskvou vlastne stalo, a už sme sa dozvedali, na čej strane stojíme. No nie, napríklad, na základe predložených družicových snímok. Veď ak nás družica vidí aj pri sadení jablonky, človek predpokladá, že zaznamenala, kto a ako narušil dohodnuté čiary na mori. Alebo sa dívala iným smerom? Keď s horúcimi hlavami komunikovali Kyjev a Moskva, prosím, ale prečo tak zareagoval aj Brusel? A na otázky eurooptimistov i euroskeptikov odvrkol ako trucovité decko: Lebo! Lebo sme EÚ! Na argumenty nebol čas, pretože aj to strohé LEBO! v mihu prehlušilo spoločné cvičenie narýchlo povolaných ukrajinských záložníkov a kanadských vojakov, či jasot na Majdane nad predčasným Ježiškom od NATO vrátane zariadenia na šifrovanie spojenia.
Uvedomujú si európski lídri, že vypúšťajú Porošenka z fľaše?
Chápem, že generáli sa nevedia dočkať, kedy sa definitívne nasťahujú k ďalšiemu úseku ruských hraníc, a že ich blaží aj každý krátkodobý pobyt vo vysnívanom raji. O to väčšmi, že Porošenko ho ponúka za bagateľ. Stačí nezaujímať sa o nejakú Savčenkovú, nevidieť pochody banderovcov po Kyjeve, ignorovať bývalú chránenkyňu európskych inštitúcií a terajšiu kráľovnú prieskumov pred prezidentskými voľbami J. Tymošenkovú, ktorá neodobrila vyhlásenie výnimočného stavu, neopýtať sa hostiteľa, či jeho takto odpálená prezidentská kampaň nezaváňa extrémizmom… Páni generáli, naozaj je to až taká nízka cena? A pretože na vás je občan krátky, nepriráta ju v eurovoľbách Európskemu parlamentu v súčasnom zložení a sfarbení?
Najnovší test zásadovosti a autority pre Európsku úniu pripravilo Kosovo. EÚ s nevôľou prijala správu o vzniku kosovskej armády, ale kosovský prezident odkázal, že je to nezvratný krok. A občan si len povzdychol: Brusel, Brusel, prečo si radšej nemlčal? Alebo si naozaj nepochopil, že bez požehnania USA by sa kosovská armáda nezrodila? A že ak bude cvičiť, cvičiť, cvičiť, tak určite nie pod velením ruských inštruktorov a nie na technike z ruských zbrojoviek…
Pochopil, nepochopil, jednoducho sa dal postaviť pred hotovú vec, a to nie je bohvieaká pozvánka na eurovoľby.