1. 3. 2017 Hlavné správy
Americké médiá neúnavne zobrazujú Rusko ako „všadeprítomného superzlodeja“, snažiac sa vštepiť občanom strach pred Moskvou a odpútať pozornosť od ich vnútorných problémov, píše zakladateľ portálu The Intercept Glenn Greenvald.
 |
| The Intercept |
„Putin je všade, podobne ako teroristi Al-Kajdy a do neho ako sovietski komunisti. Rusko je za všetkými nešťastiami, no a predovšetkým, samozrejme, za porážkou Hillary Clintonovou vo voľbách. A ak sa niekto osmelí to spochybniť, automaticky bude zaradený medzi zradcov, ktorí, pravdepodobne, priamo pracujú na Putina“, všíma si novinár.
Analogické myšlienky vyjadrovala aj šéfredaktorka časopisu The Nation Katrina vanden Heuvel v rubrike novín Washington Post. Podľa jej slov, mnohí americkí liberáli, pokúšajúc sa podkopať pozície Trumpa, rozpútali vlnu neomekkartizmu, čiže diskreditáciu všetkých, ktorí sa pokúšajú uvoľniť napätie vo vzťahoch Moskvy a Washingtonu. Pričom každého, kto spochybní opodstatnenosť obvinení o uskutočnení Ruskom hackerských útokov, kritici okamžite nazvú „apologétom Putina“.
Greenvald tiež obracia pozornosť na článok Keitha Gessena v novinách Guardian, ktorý analyzuje i odmieta panujúce v americkom verejnom poli hysterické, nekompetentné a manipulačné vyhlásenia o ruskej moci.
Gessen pri tom používa pojem „putinologia“, ktorý novinár vysvetľuje ako „súbor komentárov a analytických článkov o Putinovi a jeho motivácii“. Takéto materiály sú najčastejšie založené na nevyhnutne neúplnej a niekedy aj absolútne falošnej informácii.
Ruský prezident zohráva v týchto materiáloch úlohu „hromozvodu“. Jeho obraz umožňuje americkým médiám odpísať všetky na zničujúci zahraničný vplyv a Demokratickú stranu zbavuje nevyhnutnosti analyzovať svoje chyby.
Posadnutosť ruskou hrozbou odpútava spoločnosť od všade existujúcej korupcie americkej vládnucej triedy, nazdáva sa novinár Guardianu.
„V dlhodobej perspektíve je hra ruskou kartou nielen zlým politickým riešením, ale aj intelektuálnym a mravným bankrotom. Je pokusom zvaliť vinu za hlboké a trvalé problémy nášho štátu na cudzí štát“, poznamenáva Keith Gessen.
