Ľudovít Števko
13. 10. 2016 NaPalete (kráceno)
Slováci majú negatívny vzťah k americkej zahraničnej politike a pozitívny vzťah k Rusku viac ako okolité krajiny. Vyplýva to zo zverejnených údajov organizácie Globsec Policy Institute, ktorá vychádzala z prieskumov agentúr v Česku, Maďarsku a na Slovensku. Až 59 percent Slovákov hodnotí politické pôsobenie USA v Európe a vo svete negatívne a 60 percent si myslí, že NATO je pre USA prostriedok na ovládanie malých krajín.
Lepšia informovanosť kontra propaganda
Viacerí sociológovia sa zamýšľajú nad fenoménom proruskej orientácie väčšiny slovenského národa a odpoveď hľadajú jedni v štúrovskej histórii, iní v názoroch na vojenské intervencie USA a transatlantickej aliancie v rôznych častiach sveta. Bývalá diplomatka Vášáryová príčinu vidí dokonca v naivite Slovákov, ktorí ani za štvrťstoročie vraj „nepochopili, čo pre nás znamená členstvo v NATO.“
Aj Duleba sa domnieva, že sme v zahraničnej politike naivní a vinu zvaľuje na politikov, ktorí neboli schopní diskutovať o veciach zahraničnej politiky. Slováci sa vraj cítia morálnejší, ak odmietajú vojenské zásahy v zahraničí. Pre tohto pána je príznačné, že agresiu nazýva vojenským zásahom, ktorý je podľa jemu podobných havloidov nutný humanitárny akt s cieľom nastolenia demokracie v nedemokratických čiže neposlušných štátoch.
Podľa SME je zarážajúce, že sa na Slovensku hovorí o neutralite, ktorá je „jedným z kľúčových príbehov ruskej propagandy.“ Samozrejme, takéto tvrdenie je hlúposť v zmysle známeho príslovia: „Čo sa babe zachcelo, to sa babe prisnilo.“ Vzťah Slovákov k Rusom určuje do veľkej miery slovanská mentálna príbuznosť a spoločná historická pamäť.
PROTIRUSKEJ MEDIÁLNEJ PROPAGANDE, Z KTOREJ JE DNES KAŽDÝ NORMÁLNY ČLOVEK OTRÁVENÝ, SA NA SLOVENSKU NIKDY DLHODOBO NEDARILO.
Aj potlačenie Pražskej jari armádou Varšavskej zmluvy a dvadsaťročné obdobie prítomnosti sovietskych vojsk v ČSFR sa dnes vníma v kontexte studenej vojny a politiky brežnevovského vedenia Sovietskeho zväzu, nie ako výsledok vôle ruského ľudu, ktorý si v čase tzv. totality tiež vytrpel svoje.
Vojnové udalosti konca 20. a začiatku 21. storočia chápu Slováci (a nielen oni) ako ozbrojené zasahovanie USA a NATO do suverenity mnohých štátov na Balkáne, v Afrike a na Blízkom východe. Cynické vojnové dobrodružstvá a nezmyselné bombardovanie Juhoslávie, Líbye, Iraku, v záujme hegemónie zámorskej veľmoci nerozpútali Rusi, ale Američania a Severoamerická aliancia.
Na pochopenie týchto udalostí nevplývala a ani nemusela vplývať ruská propaganda, ale všeobecne lepšia internetová informovanosť národa, ktoré nedokázalo infikovať mediálne vymývanie mozgov a protiruská agenda niektorých politikov či mimovládnych organizácií.
To, že Slováci neakceptujú akékoľvek použitie sily vrátane ozbrojených akcií NATO, je chvályhodná vlastnosť, ktorú môžu vyčítať národu len prihlúpli alebo naverbovaní nactiutŕhači ako herečka Vášáryová, bývalý marxista Mesežnikov, prezident Kiska, istý aktivista Smatana a iné obskúrne figúrky na našom politickom hryzovisku.
Povedomie slovanstva
Rusofóbovia už ťahajú na Slovensku za kratší koniec. A to je dobrý, pre niekoho prekvapujúci výsledok posledného agentúrneho prieskumu. S Rusmi nás spája stáročné povedomie slovanstva, príbuzný jazyk, ktorého spoločným základom bola liturgická reč sv. Cyrila a Metoda. Na rozdiel od iných európskych jazykových skupín (germánskych, románskych, baltských) slovanské jazyky sú si najviac podobné.
