15. březen – Historické souvislosti

Dominik Svetík
15. 3. 2016   Kosa zostra čili vlkovobloguje.wordpress.com
… Pro mne tohle datum, píše vlk na Kose, v celých českých dějinách, má jen dva ekvivalenty

28. srpna 1278 – bitva na Moravském poli
8. listopadu 1620 – bitva na Bílé Hoře

Jen tyhle dějinné katastrofické porážky měly podle mne stejně devastující rozměr pro český národ. Buď ho zastavily nevratně v absolutním rozletu mezi evropské supermocnosti a  staly se opravdovým českým Armagedonem (případ č. 1) nebo byly rovnou cestou ke ztrátě národního povědomí a důsledkem mělo být úplné vymizení národa, včetně fyzického (případy č. 2 a 3).

Vždycky proto na 15.3. chystám nějaký speciál. A dávám si na něm hodně záležet. Ale tentokrát přebírám článek cizí. A  rád. Protože je zpracovaný naprosto perfektně a já tuhle dokonalou a obsáhlou faktografii chci mít prostě v archivu Kosy!!! Faktografii o tom, co vedlo od vytvoření republiky nejdříve k Mnichovu a následně k 15. březnu 1939

Historické súvislosti.

Nemecko po porážke v 1. svetovej vojne stratilo rozhodnutím víťazných mocností, ktoré bolo formulované 28.6.1919 vo Versailleskej zmluve , nielen časť území a všetky kolónie v Afrike, ale Nemecká armáda bola obmedzená na 100 tisíc mužov, nesmela mať žiadne tanky, delostrelectvo, letectvo a ponorky. Nesmela mať GŠ, brannú povinnosť, loďstvo bolo obmedzené na 15 000 mužov, 6 bojových lodí, 6 krížnikov a 6 torpédoborcov. Vojnové reparácie boli stanovené na 132 miliárd mariek.

Z Nemeckého cisárstva sa, po abdikácii Wilhelma II., 4. novembra 1918, stala spolková, tzv. Weimarská republika.

Saintgermainskou zmluvou (väčšou), bolo zrušené Rakúsko – Uhorsko a vytvorené Rakúsko. Rakúsko nesmelo mať viac, ako 30 tisícovú armádu a nesmelo sa spojiť s Nemeckom. Víťaznými mocnosťami sa v tejto zmluve ustanovuje a uznáva aj Československo. Text TU.

Trianonská mierová zmluva upravovala hranice Maďarska. Maďarsko nesmelo mať armádu väčšiu, ako 35 tisíc mužov.

Menšia Saintgermainská zmluva je zmluva medzi víťaznými mocnosťami Dohody a Československom a upravuje rovnoprávne súžitie všetkých národov v Československu, ako aj podmienky obchodné, colné, prievozné a ďalšie, ako aj prístup k množstvu medzinárodných zmlúv z rôznych oblastí, ku ktorým pristupuje v rámci Spoločnosti národov. Jej plné znenie TU.

Protokoly uvádzajú zlikvidované nemecké zbrane a materiál, medzi iným: 6 mil. pušiek a karabín, 15 714 stíhacích a bombardovacích lietadiel, 27 757 leteckých motorov, 26 veľkých bojových lodí, 106 krížnikov a torpédových člnov, 315 ponoriek.

Dalším dokumentom je Zákon o zriadení brannej moci zo 16.3.1935.

Nemecko zasiahla politická a hospodárska kríza a hyperinflácia. Na konci roku 1933 dosiahol počet nezamestnaných vyše 6 miliónov. Veľká časť nemeckých spoločností bola v zahraničných rukách. Po parlamentných voľbách, v ktorých získala NSDAP 37,4 %, prezident Hindenburg vymenoval 30.1.1933, Adolfa Hitlera nemeckým kancelárom.

Od tohto momentu Hitler premenil Nemecko na totalitu a oživenie ekonomiky zabezpečil investíciami do infraštruktúry, železníc, diaľnic a zbrojárskej výroby. Nerešpektoval Versaillské zmluvy a začala masívna remilitarizácia Nemecka. V r. 1936 usporiadalo Nemecko Olympijské hry.

V roku 1936 mal Wehrmacht asi 38 divízií a 600 tisíc mužov. 5 rokov od nástupu k moci, vedomý si beztrestnosti?!, 12.marca 1938 anektoval Hitler Rakúsko, napriek zákazu spojenia Nemecka a Rakúska vo Versailleských zmluvách.

Západné mocnosti nijako nezakročili, hoci to bola ich povinnosť vyplývajúca z Versailleských zmlúv.

V r. 1939 už mala nemecká armáda 120 divízií a 2,1 milióna mužov.

V r. 1941, v čase útoku na ZSSR, mala nemecká armáda vyše 200 divízií a minimálne 4,2 milióna mužov, 5 675 tankov, 56 600 diel a mínometov a až 4 568 lietadiel. K tomu početné stavy vojenských lodí a ponoriek.

Podľa nemeckej správy vrchného veliteľstva armády, boli totiž straty na životoch v pozemnom vojsku cez vojnu, medzi 1.9.1939 – 1.5.1945, 4 617 000 mužov, pričom 2 000 000 boli početné stavy živých k tomuto dátumu.V Ruskom zajatí uviazlo vyše 760 tisíc a zranených, ktorí sa už nevrátili do boja, bolo vyše 2 miliónov.

1. Mohla sa nemecká armáda do tohto stavu rozrásť od r. 1933 do r. 1941, teda za 8 rokov, tajne, bez vedomia ,,dozorujúcich” mocností?

3. Kde vzalo Nemecko obrovské sumy peňazí, ktoré investovalo do zbrojenia, nákupu surovín, ocele a výcviku a zásobovania tak obrovskej armády?

Takto teda vyzerala situácia, ktorá vrcholila tým, že mocnosti, ktoré v r. 1918 Československo stvorili, o dvadsať rokov neskôr doporučili jeho vláde, na nátlak Adolfa Hitlera, aby odovzdala časť svojho územia Nemecku a ktorá viedla k rozpadu ČSR, vzniku Slovenského štátu a anektovaniu Čiech.

30.mája 1938 vydáva Hitler túto: Smernicu na rozbitie Československa.

9. septembra 1938 prejednáva Hitler s vojenskými veliteľmi: Plán útoku na Československo.

 
Mníchovská dohoda, 30. september 1938

ČS vláda dostala požiadavku Nemecka, na pripojenie pohraničia, Sudet, v ktorom žilo vyše 3 mil. obyvateľov nemeckej národnosti, k Nemecku. Vláda ČSR odmietla. 19. septembra 1938 vlády V. Británie a Francúzska dali vláde ČSR ultimátum: Ak ČSR nevydá Sudety Nemecku, nemôže rátať pri útoku Nemecka, s ich pomocou. Vláda M. Hodžu ultimátum prijíma, neskôr, po protestoch, 22.9.1938 podáva demisiu.

Nová vláda gen. J. Syrového nariadila 23. septembra 1938 mobilizáciu a ČS armáda bola pripravená v bojovej pohotovosti na obranu hraníc.

Mníchovská konferencia sa uskutočnila v dňoch 29. – 30. 9.1938, za účasti V. Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska.

Výsledok: 

A: Konferencia rozhodla o odstúpení ČS územia, tzv. Sudet – Nemecku.
ČSR stratila 38% územia Čiech a Moravy a cca 4,8 mil. obyvateľov.

B: Vo veci územných požiadaviek Maďarska konferencia rozhodla, že ČSR má v lehote 3 mesiacov uzavrieť s Maďarskom dohodu o odstúpení územia na Slovensku.

C: Voči ČSR vznieslo územné nároky aj Poľsko (21.9.1938), ktoré 1.októbra 1938 anektovalo Těšínsko. Vláda ČSR prijíma Poľské ultimátum. Záznam TU.

Vláda ČSR prijíma 30.9. 1938 Mníchovskú dohodu. Záznam z rokovania TU.

4.10.1938 vláda J. Syrového podáva demisiu.

1. Viedenská arbitráž, odstúpenie časti Slovenského územia Maďarsku a Poľsku
Keďže rokovania o územných nárokoch Maďarska voči ČSR neviedli k dohode, požiadalo Maďarsko o zvolanie konferencie v duchu záverov z Mníchova.

1. Viedenská arbitráž sa konala vo Viedni, dňa 2. novembra 1938, za účasti Nemecka (Ribbentrop, Goring), Talianska (Ciano), Maďarska (Kanya, Teleki). Za ČSR sa zúčastnili Chvalkovský, Krno, Ďurčanský, Vološin (preds. vl. Karpatská Ukrajina – do 8.10.1938 Podkarpadská Rus).

Výsledok:

A: Konferencia nariadila ČSR odstúpiť v prospech Maďarska územia na línii: Senec – Galanta – Vráble – Levice – Lučenec – R. Sobota – Jelšava – Rožňava – Košice – Michaľany – V. Kapušany – Užhorod – Mukačevo (vrátane vymenovaných miest), až po hranice s Rumunskom. Spolu 11 882 km2. Asi 20% územia SR, na takmer sedem rokov, až do skončenia 2. sv. vojny pripadlo Maďarsku, aj s takmer 300 tis. občanmi slovenskej národnosti.

B: 226 km2 územia, prevažne Oravy a Spiša bola ČSR nútená odstúpiť v prospech Poľska.

1. október 1938. Odstúpenie Sudet Nemecku

1. októbra 1938 vstupujú jednotky Wehrmachtu na územie ČSR, začína sa vysťahovávanie ČS obyvateľstva, územie Sudet v tento deň pripadlo Nemecku.

5. októbra 1938, päť dní po Mníchovskej konferencii, odstupuje Dr. Eduard Beneš z postu prezidenta ČSR.

6.októbra 1938 podpisujú predstavitelia HSĽS a väčšiny ostatných slovenských politických strán (okrem SD a KSS), Deklaráciu autonómie Slovenska, známu ako Žilinská dohoda. Túto deklaráciu 22. novembra 1938 Národné zhromaždenie ČSR, ústavným zákonom 299/1938 prijalo ako Zákon o autonómii Slovenskej krajiny.

6. októbra 1938 Vláda ČSR vymenováva J. Tisa za ministra pre správu Slovenska,

Po tomto akte, rozhodnutím Slovenského snemu, bola rozpustená KS a prešla do ilegality. V novembri 1938 bola zastavená aj činnosť SD, neskôr aj SNS. 18. decembra 1938 sa konali voľby do Snemu. Bola povolená iba jednotná kandidátka. Lehota na podanie kandidátnych listín bola iba 24 hodín.

HSĽS vylúčila z politického života SR ostatné strany a týmto sa posunula do pozície totalitnej štruktúry, po vzore nemeckej NSDAP.

Hitler v rozkaze z 21. októbra 1938 nariaďuje likvidáciu zvyšku Československa.

“Jednotky, ktoré sú posádkou v susedstve Čiech a Moravy a niekoľko motorizovaných divízií sú určené pre útok. Ich počet závisí na sile vojenských jednotiek v Československu. Musí byť zaistený rýchly a rozhodný úspech. Musí byť vypracované sústredenie a prípravy na útok. Jednotky, ktoré sa nezúčastnia, budú v pohotovosti tak, že môžu byť buďto nasadené na ochranu hraníc, alebo presunuté za útočiacou armádou.”

Dôvody tlaku Nemecka na vytvorenie samostatného Slovenska:

Hitler sa Mníchovskou dohodou zaviazal rešpektovať ČSR v hraniciach, ktoré dohoda stanovila. Vpádom do ČSR by porušil svoj záväzok.
Ak by sa však Slovensko odtrhlo, skončila by ČSR a zostala by ČR a SR. A to už boli iné subjekty, čo by podstatne zmenilo situáciu.

 
Druhá Československá republika

30. novembra 1938 bol zvolený za prezidenta Emil Hácha a zmrzačený štát sa začína nazývať Česko – Slovensko. Federácia sa skladala z troch častí: Čechy a Morava, Slovensko a Karpatská Ukrajina, ktorá podobne ako Slovensko, 8.10.1938 vytvorila autonómnu vládu. Predsedom vlády ČSR sa stáva Jan Beran.

 
Plány Nemecka na rozbitie ČSR

Hossbachov protokol z 5. novembra 1937 je zápisom z rokovania Hitlera s najbližšími spolupracovníkmi a pojednáva o vojnových plánoch Nemecka v Európe. Je tu plán anektovať Rakúsko a eventuality útoku proti ČSR, s ktorým uvažoval už na rok 1938 a rátal aj s vojenskou spoluprácou Maďarska. Ribbentrop (min. zahraničia), vo svojom liste poľnému maršalovi Keitlovi v marci 1938 píše, že maďarský vyslanec v Berlíne navrhol spoločne prerokovať vojnové akcie proti ČSR. Jodl vo svojom denníku píše, že M.Horthy s Hitlerom sa v sprievode svojich ministrov zhovárali o útoku proti ČSR a Hitler poznamenal: ,,Kto chce zasadnúť k jedlu, musí sa zúčastniť aj varenia. A Maďari sa majú k tomu, aby pomáhali založiť európsky požiar”.

 
Hitlerov tlak na ,,samostatný” rozpad ČSR, rok 1939

ČSR mala Mníchovskou dohodou ,,uzákonené” hranice, a tak Hitler tlačil hlavne na slovenských politikov, aby vyhlásili samostatnosť. A tento tlak bol nemalý…

Radikáli, ako Mach, Ďurčanský, ktorí boli informovaní o plánoch Nemecka hlavne cestou ríšskeho viedenského miestodržiteľa Seyss – Inquarta, sa dožadovali vyhlásenia samostatného Slovenska (Machov prejav 5. februára 1939 v Rišnovciach).

6. marca 1939 sa Slovenská vláda uzniesla, že nevyhlási samostatný štát. Časopis Slovák z 8. marca 1939 uverejnil toto uznesenie takto: ,,Stojíme na stanovisku Žilinského manifestu a dúfame, že sa podarí preklenúť všetky prekážky”.

Z dohôd Horthy – Hitler vyplýva sľub Hitlera ponechať Slovensko Maďarsku, ak si neuplatní svoj nárok Nemecko. Viedenskí Nemci, zoskupení okolo Seyss – Inquarta, presvedčili Hitlera že je v záujme Ríše, ak sa Maďarsko neposilní pripojením Slovenska.

7. marca 1939 sa Seyss – Inquart stretol s Tisom a Sidorom. Prišiel presvedčiť slovenskú stranu, aby vyhlásením samostatnosti predišla násilnému obsadeniu. Tiso aj Sidor odmietli, ako argumenty použili aj hospodársku nepripravenosť Slovenska, jeho deficit a ,,nemožnosť robiť menu bez zlata (Tiso)”.

V noci z 9. na 10. marca 1939, vyhlásila Vláda ČSR v autonómnej Slovenskej krajine mimoriadny stav. Sprevádzal ho vojenský zásah, pri ktorom bolo uväznených cca 250 osôb, väčšinou zo štruktúr HSĽS a Hlinkovej gardy. Inicioval ho gen. Alois Eliáš a príkaz naň dal priamo prezident ČSR, Emil Hácha.
 
J. Tiso je odvolaný z funkcie predsedu vlády a spolu s ním celá vláda. Je vyhlásené stanné právo so zákazom zdržovať sa vonku po 19:00 hod. Vyhláška Slovenskej verejnosti podpísaná gen. Homolom TU.

Tiso odchádza na faru v Bánovciach.

11. marca prezident E. Hácha menuje predsedom Slovenskej vlády K. Sidora.

11. marca 1939 Hitler posiela št. tajomníka Kepplera za Sidorom, opäť s požiadavkou na vyhlásenie samostatnosti Slovenska.

12. marca 1939 posiela poslov spoza Dunaja za Sidorom aj Ďurčanský. Nemci hrozili obsadením Bratislavy a komunikovali túto vec s Ďurčanským.  Ďurčanský, uvedomujúc si, čo by priama intervencia znamenala, jednak žiadal Sidora o vyhlásenie samostatnosti, jednak Nemcov o trpezlivosť. (viz Sidorove, Dafčíkove a Kovárove poznámky, čítané pred Národným súdom).
 
12.marca 1939, predseda Slovenskej vlády Karol Sidor, odmieta vyhlásiť samostatnosť Slovenska. Nemecko hrozí priamou intervenciou na územie Slovenska.

Hitler sa rozhodol pre priamy zákrok a 12. marca 1938 večer, pozýva J. Tisu. 13. marca 1938 ráno, Dafčík prichádza do Bánoviec a tlmočí Tisovi, že Hitlerovo pozvanie ja vážne a hrozí vojenská intervencia. Tiso odchádza do Bratislavy, ale odmieta ísť do Berlína. Informuje Sidora a žiada ho o zvolanie Vlády aj predsedníctva strany. Nakoniec Tiso odchádza do Berlína. ( viz Sidorove poznámky, čítané pred Národným súdom).

13. marca 1939 sa Tiso stretáva s Hitlerom v Berlíne a vypočuje si jeho ultimátum… Zápisnica z rokovania J. Tisa a A. Hitlera.

Československá republika, oklieštená o územia stratené Mníchovskou dohodou a 1. Viedenskou arbitrážou, bola vystavená obrovskému tlaku Nemecka, Maďarska a Poľska.

Hitler sa neuspokojil s územím Sudet. Maďarsko malo plány na zisk zvyšku Slovenska, nestačili mu územia odstúpené po 1. Viedenskej arbitráži. Územné nároky si robilo aj Poľsko, ktoré zaberalo slovenské dediny násilím. Hitler potreboval, aby sa ČSR rozdelila a vyvíjal v priebehu r. 1938 a od začiatku r. 1939 tlak na slovenských predstaviteľov, aby vyhlásili samostatnosť. J. Tiso niekoľkokrát odmietol. Hitler žiada vyhlásenie samostatnosti, inak nemecká armáda vpochoduje do Bratislavy. Sidor odmieta. Hitler sa teda obracia na bývalého predsedu vlády J. Tisa a pozýva ho do Berlína. 13.marca 1939 Tiso v Bratislave Sidora žiada o zvolanie predsedníctva strany a vlády a o schválenie cesty do Berlína. Ústavní činitelia rozhodli, že Tiso má pozvanie prijať, vypočuť si Hitlera, ale akékoľvek rozhodnutie má nechať na Slovenský snem.

Hitler žiadal ,,samostatné” rozdelenie ČSR, pretože vojenským zabratím zvyšku ČSR by porušil Mníchovskú dohodu.

13. marca 1939 Berlín.

Hitlerov monológ:

„Sklamal som sa nielen v Čechoch, ale aj v Slovákoch. Priznávam, nepoznal som tento problém v bývalej republike. Druhým sklamaním pre nás je postoj Slovenska. V minulom roku som stál pred ťažkým rozhodnutím, a to či mám dopustiť obsadenie Slovenska Maďarskom, alebo nie. Mal som mylné predstavy, veril som totiž, že Slovensko sa chce pripojiť k Maďarsku. Tento omyl vyplýval zo vzdialenosti medzi Slovenskom a Nemeckom a z prevahy väčších problémov, ktoré vtedy tento problém zatieňovali. Až počas krízy som po prvýkrát počul a pozoroval, že Slovensko chce žiť vlastným životom. V Mníchove boli moje rozhodnutia vedené nie mocensko-politickými ale národno-politickými záujmami. Urobil som niečo, čo mi odcudzilo nášho priateľa Maďarsko, lebo tento princíp som presadil aj proti vôli Maďarska.

Znepriatelil som si Maďarov, ktorým som povedal, že: ,,Vy nemôžete mať žiadneho nároku na Slovákov, na územie nimi obývané, iba že by plebiscitom osvedčili, že chcú patriť vám. Ak sa ale hlásia k svojskému životu, za ten sa osvedčujú, nemôžete si robiť na nich nárok. – Nahnevali sa na toto maďarskí páni. Idem za princípom ďalej a teraz vidím, že i v Bratislave vládne starý duch. Nastolená vláda je toho dôkazom.

My nechceme Slovákov, ale nebudeme sa ich zastávať, ak oni dostatočne neprejavia, že chcú žiť svojím samostatným životom, do všetkých konzekvencií. A pri žiadnej príležitosti nepoviem Maďarom, že nepatria k nim, k Maďarom, že nemám záujem, že je to vec Slovákov.

Vycítil som, že tu je ten koreň, tu s tými Maďarmi, a že tu je to nebezpečenstvo.”*

V ďalšom Hitler číta Ribbentropovu správu o pohybe Maďarských vojsk k Slovenským hraniciam a vysvetľuje, že Maďari chcú obsadiť zvyšok Slovenska.

Hitler: 

„A proti tomuto sa treba osvedčiť. ‚Aber blitzschnell’ (ale bleskovo) treba sa vyjadriť.

Toto osvedčenie treba dať patričným činiteľom na vedomie, že Slovenský národ má svoj štát, má svoje územie, a preto treba zabrániť tomu, aby ktokoľvek si mohol nárokovať prístup na slovenské územie a na slovenské obyvateľstvo.

Niet času na vyčkávanie, nie dni, ale hodiny rozhodujú a preto – blitzschnell’ (bleskovo) riešime a rozriešime otázku tak, ako nemecký záujem v Európe vyžaduje.

Nebudem si viac voči nikomu a kvôli nikomu znepriateľovať druhých, budem si brániť len svojich, podľa princípu ‘Volkstum’. Ale kto podľa svojho národného charakteru chce žiť, ten padá do ochrany tohto princípu. O tom sa máte rozhodnúť, ako som povedal ‚blitzschnell’.”(Tisova reprodukcia pred Slovenským snemom, 14.marca 1939).

O tom, že Maďarsko je pripravené vojensky zabrať Slovensko, svedčí aj Horthyho list Hitlerovi z toho istého dňa, teda 13. marca 1939.

Píše Hitlerovi, že je šťastný, pretože táto ,,krajina prameňov”, má pre Maďarsko životnú dôležitosť.

Z Horthyho listu Hitlerovi.
 
Horthy:

,,Dispozície boli vydané, vo štvrtok 16.marca 1939 dôjde k pohraničnému incidentu a na to bude o dva dni, v sobotu 18. marca nasledovať silný úder”.

Hitler znovu vyzýva Tisa k vyhláseniu samostatnosti Slovenska. Tiso odmieta.

Tiso bol vyzvaný, aby samostatnosť Slovenska vyhlásil z Berlína, dostal pripravený text vyhlásenia v slovenčine a možnosť vyhlásiť samostatnosť v Ríšskom rozhlase.

Tiso na túto priamu Hitlerovu výzvu odpovedal, že ľutuje, ale nie je zmocnený k akémukoľvek rozhodnutiu v tejto veci, lebo tú právomoc má iba Slovenský snem. Z Berlína sa spojil s K. Sidorom a prezidentom ČS Federácie, E. Háchom. Hácha poukázal na nutnosť zvolania Slovenského snemu. Slovenský snem zvolal E. Hácha na druhý deň, na 14. marca 1939.

14.marec 1939, vznik Slovenskej republiky

Autonómny Slovenský snem otvoril 14. marca 1939 svoje mimoriadne zasadanie, na ktorom sa zúčastnilo 57 poslancov z celkového počtu 63, predseda vlády Karol Sidor. Po ňom sa prihlásil k slovu Tiso. Zreferoval snemu o svojich rozhovoroch v Berlíne. Neurobil nijaký osobný návrh, len zakončil slovami:

„Skladám tu pred snem sucho zhrnutý materiál mojej berlínskej návštevy, ktorý ste tu vypočuli a prosím vás, uvažujte, rozhodujte.”

Nato predseda snemu Dr. Martin Sokol schôdzu na 15 minút prerušil a po prestávke vyzval poslancov, aby hlasovali vstaním zo stoličky, či sú za samostatný Slovenský štát, alebo nie. Všetci prítomní poslanci povstaním zo svojich miest, za potlesku odhlasovali utvorenie samostatnej Slovenskej republiky.

Bolo to 14. marca 1939 o 12:07.

Prvú vládu SR tvorili: Dr. Jozef Tiso (predseda vlády), Dr. Vojtech Tuka (podpredseda vlády), Karol Sidor (minister vnútra), Ferdinand Čatloš (minister národnej obrany), Jozef Sivák (minister školstva), Gejza Medrický (minister hospodárstva), Dr. Ferdinand Ďurčanský (minister zahranicia), Dr. Gejza Fritz (minister pravosúdia), Dr. Mikuláš Pružinský (minister financií), Július Stano (minister dopravy a verejných prác) .

Z udalostí, tak, ako bežali je zrejmé, že v tie pohnuté dni sa dejiny dávali do pohybu hlavne tlakom zvonka. Hitler, aj maďarská hrozba boli tými urýchľovačmi, ktoré viedli k vzniku štátu tak, ako bol vyhlásený. Samozrejme, bola tu nespokojnosť s politikou Prahy, ktorá nespĺňala očakávania Slovákov, zakotvené v Pittsburgskej dohode. Slováci sa sťažovali na ,,koloniálnu politiku”, ktorú bolo vidieť napríklad v počte ,,českých žandárov” pôsobiacich na Slovensku, alebo vo velení a správe vojenských posádok lokalizovaných na Slovensku. To pomáhalo ,,radikalizovať” slovenskú politickú scénu. Napriek všetkému Tiso a jeho umiernené krídlo HSĽS dokázali tlmiť snahy radikálov, ako Mach – Tuka – Ďurčanský. Dokázali, aj keď z vynútenia, vyhlásiť samostatnosť až vo chvíli, kedy naozaj sa rozhodovalo o už nie štátnosti, ale podrobení. 

 
15. marec 1939. Koniec Českej republiky.

Že tie dni neboli jednoduché, svedčí fakt, že už o niekoľko hodín po vyhlásení SR, o 16:00, išiel do Berlína prezident ČSR, E. Hácha. A dopadol podstatne horšie, ako pred ním J. Tiso.

A Česká republika tiež…

14.3. 1939, o 17:30 na Ostravsku, prekročili prvé jednotky Wermachtu hranice ČSR a stretli sa s ozbrojeným odporom. 13. rota III. práporu pluku ,,Slezský”, viedla s Nemcami niekoľkohodinový boj, ktorý skončil zastavením paľby zo strany Nemcov. Česi mali 6 zranených, Nemci niekoľko mŕtvych.

E. Hácha bol prijatý Hitlerom v Berlíne po jednej hodine v noci. Hitler mu oznámil, že o 6:00, začne Wermacht obsadzovať Čechy.

E. Hácha 15.3.1939 okolo štvrtej hodiny ráno, podpísal vyhlásenie, v ktorom: Čs. prezident prohlásil, že „… klade osud českého národa a země s plnou důvěrou do rukou vůdce Německé říše.“

Háchov opis jednania u Hitlera TU.

15. marec 1939, čierny deň v českých dejinách.

15. marca 1939 Wermacht vojensky obsadil ČR, nemecká armáda vpochodovala aj na Slovensko a zastavila sa na na línii Váhu. Nemecká armáda rozširovala: Prevolanie k obyvateľstvu.

Česká republika prestala existovať, na druhý deň vydáva Hitler z Pražského hradu výnos:,,Zriadenie protektorátu Čechy a Morava.”

Pozrite si film z tých dní: “Tak začal protektorát“, keď sa Nemci ako kobylky hrnuli do Čiech.

Na nemeckých a amerických záberoch, Nemecká armáda vchádza do Prahy, ulice lemuje údajne nemecká menšina a ľudia Nemcov vítajú a – hajlujú…

Príznačné aj pre dnešok sú slová predsedu tzv. Národního souručenství:

 ,,Nemáme sice vlastního státu, ale jsme ve veliké, mocné říši ve které se múžeme dále vyvíjet”…

,,Roskas” veliteľa inváznej armády Blaskowitza, z 15.marca 1939…

V úzkom kruhu sa Hitler takto: vyjadroval o Čechoch.
Churchilov rozhlasový prejav k 2. výročiu Mníchovskej dohody.
Výňatky výpovede maršala von Leeba, pred Norimberským tribunálom k rozbitiu ČSR.

Takže tak…

 Zdroje:

• I. Kamenec: Hektické mesiace ČS dejín,
  A. Rašla, E. Žabkay: Proces s Dr. J. Tisom (Tatrapress 1990),
  J. Jurík: Slovensko 1918/1945 ( Prameň), M. Krušina: 30. september, deň keď bola podpísaná Mníchovská dohoda.
  Dokumenty sú linknuté: http://www.fronta.cz/, http://www.valka.cz/, https://sk.wikipedia.org