19. 12. 2015 Chelemendik
Člen Verejnej komory Ruskej federácie Georgij Fiodorov poslal žiadosť generálnemu prokurátorovi Jurijovi Čajkovi s prosbou preveriť obsah rokovania medzi najvyššími funkcionármi ZSSR a prezidentom USA, či zodpovedajú takým článkom Trestného zákonníka RF, ako je Vlastizrada a Vyzradenie štátneho tajomstva a v prípade nevyhnutnosti prijať nevyhnutné prokurátorské opatrenia.
Reč je o odtajnených prepisoch telefonátov, v ktorých najvyššie politické vedenie krajiny – Michail Gorbačov a Boris Jeľcin v podstate svojej referujú Georgovi Bushovi staršiemu o likvidácii ZSSR.
V médiách (konkrétne v denníku Komsomoľskaja pravda) boli uverejnené prepisy telefonátov, ktoré sa konali 8. a 25. decembra 1991.
Ako píše KP, hneď po podpísaní Bielovežskej dohody (о vytvorení SNŠ), ktoré sa konalo 8. decembra 1991, Boris Jeľcin okamžite zatelefonoval prezidentovi USA Bushovi a mal s ním rozhovor, ktorý trval viac ako 28 minút.
O dva týždne neskôr, 25. decembra, Geogovi Bushovi zatelefonoval už prvý (a posledný) prezident ZSSR Michail Gorbačov a rozhovor trval 22 minúty.
O podrobnostiach týchto besied sa dlhý čas dalo len robiť dohady. Naše tajné služby ich nezapisovali, a Američania síce zapísali, ale utajili. Uschovávali sa v štáte Texas v Prezidentskej knižnici.
Až v roku 2008 Bush mladší odstránil z dokumentov status „Prísne tajné“ a ich kópie sa ocitli v nedávno otvorenom Centre Jeľcina v Jekaterinburgu.
„Keď sa formovala expozícia nášho múzea, našli sme tieto prepisy telefonátov v katalógu Prezidentskej knižnice Georga Busha staršieho. Poslai sme žiadosť a dostali elektronické kópie. Často sa hovorí, že Jeľcin a Gorbačov „utekali“ podať správu americkému prezidentovi o rozpade ZSSR, ale nie je to tak. V skutočnosti situácia bola zložitá. Sovietsky zväz sa rozpadol a bolo treba informovať prezidenta USA, že jadrový arzenál ZSSR sa nachádza pod kontrolou, — povedal Dmitrij Pušmin, riaditeľ archívu Centra Jeľcina.
Georgij Fiodorov si myslí, že obsah týchto rozhovorov priamo svedčí o tom, že Jeľcin a Gorbačov vedome pracovali pre USA a na rozpade ZSSR. Títo ľudia sú zradcovia. V súvislosti s tým sa aj obrátil na Generálnu prokuratúru s prosbou preveriť dané materiály a a začať trestné konanie podľa článkov Vlastizrada a Vyzradenie štátneho tajomstva.
„Ak existujú historické postavy, voči ktorým pociťujem úprimnú a hlbokú nenávisť, sú to Jeľcin a Gorbačov. Vždy som bol presvedčený, že rozpad ZSSR sa stal výsledkom zrady elít, vrátane konkrétne najvyššie postavených osôb štátu. Ale donedávna tento môj názor bol podložený jednoducho všeobecným pozorovaním a neoficiálnymi informáciami. Ale teraz, keď boli uverejnené prepisy telefonátov, je všetko celkom jasné. Sú to radcovia, ktorí musia byť súdení v súlade so zákonmi,“— zdôraznil v rozhovore s Ruskou planétou Georgij Fiodorov.
Chcem Vás informovať osobne, pán prezident
Telefonát s Prezidentom Ruskej republiky Jeľcinom
Účastníci: George Bush, prezident USA, Boris Jeľcin, Prezident Ruskej republiky.
8. decembra 1991, 13:08 — 13:36, Oválna pracovňa
Prezident Bush: Dobrý deň, Boris. Ako sa máte?
Prezident Jeľcin: Dobrý deň, pán prezident. Veľmi rád Vás počujem. Pán prezident, doholi sme sa, že v prípade udalostí mimoriadnej dôležitosti sa budeme vzájomne informovať, ja – Vás, Vy – mňa. Dnes sa v našej krajine odohrala veľmi dôležitá udalosť a chcel by som Vás osobne informovať ešte predtým, ako sa o tom dozviete z tlače.
Prezident Bush: Pravdaže, ďakujem.
Prezident Jeľcin: Zišli sme sa dnes, pán prezident, hlavy troch republík — Bieloruska, Ukrajiny a Ruska. Zišli sme sa a po početných dlhotrvajúcich diskusiách, ktoré trvali takmer dva dni, sme dospeli k záveru, že existujúci systém a Zväzová dohoda, ktorú nás presviedčajú, aby sme podpísali, nám nevyhovujú.
Preto sme sa zhromaždili a doslova pred niekoľkými minútami sme podpísali spoločnú dohodu. Pán prezident, my, hlavy troch republík — Bieloruska, Ukrajiny a Ruska, — konštatujúc, že rokovania o novej [Zväzovej] dohode sa dostali do slepej uličky, si uvedomujeme objektívne príčiny, kvôli ktorým sa vytvorenie nezávislých štátov stalo realitou.
Okrem toho, berúc do úvahy, že dostatočne nepredvídavá politika centra nás priviedla k ekonomickej a politickej kríze, ktorá sa dotkla všetkých výrobných sfér a rozličných vrstiev obyvateľstva, sme my, spoločenstvo nezávislých štátov Bieloruska, Ukrajiny a Ruska podpísali dohodu. Táto dohoda, pozostávajúca zo 16 článkov, v podstate predpokladá vytvorenie spoločenstva alebo skupiny nezávislých štátov.
Prezident Bush: Chápem.
Prezident Jeľcin: Členovia tohto Spoločenstva si stanovujú za cieľ upevnenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Taktiež garantujú dodržanie všetkých medzinárodných záväzkov v rámci zmlúv a dohôd, podpísaných bývalým Zväzom, vrátane ohľadne zahraničného dlhu. Taktiež vystupujeme za jednotnú kontrolu nad jadrovými zbraňami a ich nešírenie. Túto dohodu podpísali hlavy všetkých štátov, ktoré sa zúčastnili na rokovaní, – Bieloruska, Ukrajiny a Ruska.
Prezident Bush: Dobre.
Prezident Jeľcin: V miestnosti, v ktorej sa nachádzam, sa spolu so mnou nachádzajú Prezident Ukrajiny a Predseda Najvyššieho sovietu Bieloruska. Taktiež som práve dokončil rozhovor s prezidentom Kazachstanu Nazarbajevom. Prečítal som mu plné znenie dohody, vrátane všetkých 16 článkov. Plne podporuje všetky naše kroky a je pripravený podpísať dohodu. Čoskoro priletí na letisko do Minsku za účelom jej podpísania.
Prezident Bush: Chápem.
Prezident Bush: Boris, som vďačný za Váš telefonát a Vašu úprimnosť. Okamžite si pozrieme všetkých 16 článkov. Čo si myslíte, aká bude reakcia centra?
Prezident Jeľcin: Po prvé, hovoril som s ministrom obrany Šapošnikovom. Chcem prečítať šiesty článok dohody, Šapošnikov v skutočnosti so všetkým plne súhlasí a podporuje našu pozíciu. Teraz prečítam 6. článok… […]
Prezident Bush: Pravdaže, chceme to všetko pozorne preskúmať. Chápeme, že tieto otázky potrebujú vyriešiť účastníci, a nie tretie strany, také ako Spojené štáty.
Prezident Jeľcin: Za to ručíme, pán prezident.
Prezident Bush: Nuž, veľa šťastia a ďakujem za Váš telefonát. Budeme čkať na reakciu centra a iných republík. Myslím si, že čas ukáže.
Prezident Jeľcin: Som presvedčený, že všetky ostatné republiky nás pochopia a čoskoro sa k nám pripoja.
Prezident Bush: Ešte raz ďakujem za Váš telefonát po takej historickej udalosti.
Prezident Jeľcin: Dovidenia. 
„V konečnom dôsledku som sa rozhodol spraviť to dnes“
Telefonát s Michailom Gorbačovom, prezidentom Sovietskeho zväzu
Účastníci: George Bush, prezident USA, Michail Gorbačov, prezident ZSSR
25. decembra 1991, 10:03 — 10:25, Camp David
Prezident Bush: Zdravím Vás, Michail.
Prezident Gorbčov: George, môj drahý priateľ. Rád počujem Váš hlas.
Prezident Bush: Rád s Vami hovorím v tento významný, taký historický deň. Ďakujem, že ste zavolali.
Prezident Gorbačov: Dovoľte mi, aby som začal príjemným: prajem Vám, Barbare a celej Vašej rodine šťastné a veselé Vianoce. Rozmýšľa som nad tým, kedy mám spraviť svoje vyhlásenie – v utorok alebo dnes. V konečnom dôsledku som sa rozhodol spraviť ho dnes, na konci dňa. Preto vám chcem najprv popriať všetko najlepšie pri príležitosti Vianoc.
A teraz musím povedať, že približne o dve hodiny vystúpim na moskovskej televízii s krátkym vyhlásením o rozhodnutí, ktoré som prijal. Poslal som Vám list, George. Dúfam, že ho čoskoro dostanete. V liste som vyjadril to najdôležitejšie.
Teraz by som chcel ešte raz potvrdiť, ako veľmi si cením to, čo sa nám podarilo dosiahnuť počas našej spolupráce — keď ste boli viceprezidentom, a potom, keď ste sa stali prezidentom Spojených štátov.
Dúfam, že lídri krajín Spoločenstva a predovšetkým Rusko, chápu hodnotu spoločných skúseností, nazhromaždených lídrami týchto dvoch našich krajín. Dúfam, že chápu svoju zodpovednosť za zachovanie a znásobenie tohto dôležitého zdroja.
V našom Zväze debaty o tom, aký štát je potrebné vytvoriť, sa vybrali nie tým smerom, ktorý považujem za správny. Ale chcem Vás uistiť, že využijem všetok svoj politický vplyv a autoritu, aby sa nové Spoločenstvo stlalo efektívnym.
Teší ma, že lídri Spoločenstva už uzavreli v Alma-Ate dohody o dôležitých jadrových a strategických otázkach. Dúfam, že v Minsku aj ohľadne iných otázok budú prijaté rozhodnutia, ktoré zabezpečia fungovanie mechanizmu spolupráce medzi republikami.
George, dovoľte mi porozprávať Vám o tom, čo považujem za mimoriadne dôležité.
Prezident Bush: Počúvam Vás.
Prezident Gorbačov: Nesporne, je potrebné sa vydať cestou uznania všetkých týchto krajín. Ale chcel by som, aby ste brali do úvahy, ako dôležité je pre budúcnosť Spoločenstva nepripustiť vyhrotenie procesov dezintegrácie a rozpadu. Takže našou spoločnou povinnosťou je napomôcť procesu spolupráce medzi republikami. Chcel by som zvlášť zdôrazniť tento bod.
Teraz o Rusku — to je druhá mimoriadne dôležitá téma našich rozhovorov. Predo mnou na stole leží Nariadenie prezidenta ZSSR o mojej rezignácii. Taktiež sa vzdávam povinností Vrchného hlavného veliteľa a odovzdávam plnú moc pri použití jadrových zbraní prezidentovi Ruskej federácie.
Teda budem riadiť všetky záležitosti až kým nebude dokončená ústavná procedúra. Môžem Vás uistiť, že všetko sa nachádza pod prísnou kontrolou. Len čo oznámim svoju rezignáciu, tieto nariadenia začnú platiť.
Nebude žiadna nezhoda. Môžete v kľude stráviť vianočný večer. Vrátim sa k Rusku: ešte raz chcem povedať, že musíme spraviť všetko možné, aby sme ho podržali. Osobne budem robiť všetko, čo je v mojich silách, aby som podržal Rusko. Ale aj naši partneri by sa tiež mali posnažiť a zohrať svoju rolu pri pomoci a podpore Ruska.
Pokiaľ ide o mňa, nechystám sa skrývať v tajge, v lesoch. Zostanem politicky aktívny, zostanem v politickom živote. Mojim hlavným cieľom je pomáhať pri procesoch, ktoré začali spolu s perestrojkou a novým myslením v zahraničnej politike.
Zástupcovia vašej tlače sa ma veľakrát pýtali na naše s Vami osobné vzťahy. V tejto historickej chvíli chcem, aby ste vedeli, ako veľmi si cením našu spoluprácu, partnerstvo a priateľstvo. Naše role sa môžu meniť, ale chcel by som Vás uistiť, že to, čo sme dosiahli, sa už nezmení. Spolu s Raisou prajeme Vám a Barbare všetko len to najlepšie.
Prezident Bush: Michail, predovšetkým chcem vyjadriť vďačnosť za Váš telefonát. Počúval som Vašu správu s veľkým záujmom. Naďalej budeme prejavovať účasť, obzvlášť v tom, čo sa týka Ruskej republiky, obrovské ťažkosti ktorej sa môže ešte viac prehĺbiť túto zimu.
Som veľmi rád, že sa nechystáte skrývať v lesoch a budete pokračovať v aktívnej politickej činnosti. Som si absolútne istý, že to prinesie osoh novému Spoločenstvu.
Som Vám vďačný za Vaše informácie ohľadne jadrových zbraní. Je to životne dôležitá otázka medzinárodného významu a som vďačný Vám a lídrom republík za výbornú organizáciu a realizáciu procesu. Beriem na vedomie, že ústavná zodpovednosť v danej otázke prechádza k Borisovi Jeľcinovi. Uisťujem Vás, že v tomto ohľade budeme pokračovať v úzkej spolupráci… […]
Prezident Gorbačov: Ďakujem, George. Rád som počul všetko toto dnes. Lúčim sa a stískam Vašu ruku. Povedali ste mi veľa dôležitých vecí a som Vám za to vďačný.
Prezident Bush: Všetko dobré, Michail.
Prezident Gorbačov: Dovidenia.
