Darja Aslamova
20. 1. 2015 Czechfreepress
Špeciálna korešpondentka KP Darja Aslamova rozpráva o príčinách tragédie, ktorá sa udiala vo Francúzsku „Celá špeciálna operácia zastrelenia pracovníkov časopisu Charlie Hebdo je typický „false flag“ (falošná vlajka), – presvedčene hovorí spisovateľ a novinár Jean-Michel Vernoshe. (False flag je tajná operácia, realizovaná s cieľom presvedčiť verejnosť o tom, že operáciu uskutočnili iné organizácie alebo štáty. Je to akési oklamanie zraku verejnosti na spôsob cirkusového triku. Králik, vytiahnutý z prázdneho klobúku kúzelníka. Pravda, už mŕtvy králik. Typickým „false flag“ bola poprava „nebeskej stovky“ na Majdane neznámymi snajpermi alebo zostrelený malajzijský Boeing nad Ukrajinou – D.A.)
„Ako prví si nejasnosti všimli experti z organizácie Veteráni Ameriky, – vysvetľuje monsieur Vernoshe. – Takzvaná vražda policajta, ktorá ohromila celý svet svojou krutosťou, bola natočená PRED operáciou. Vidíme, ako sa guľka odrazila od asfaltu. Potom údajný výstrel do hlavy, ale nevidieť krv, a pardon, ani mozog. Najzaujímavejšie na tom je, – kto to natáča? Človek sa nachádza na dohľad zabijakov. Stačí, aby zdvihli hlavy, a vystrelili do okna. Kamera sa však nechveje, chýbajú aj rozrušené výkriky očitého svedka. Áno, potom nám ukázali zabitého policajta-moslima a jeho plačúcu rodinu. Ale kedy a kde bol zabitý? Nasledovala dva dni skrývaná informácia o komisárovi polície, ktorý vyšetroval túto kauzu a údajne spáchal samovraždu v dôsledku dlhoročnej depresie rovno vo vlastnej pracovni.
A to hlavné: superprofesionálna operácia v Charlie Hebdo a nešikovné počínanie bratov Kuashiovcov a osamelého teroristu Coulibaly pri zajímaní rukojemníkov — rozdielny modus operandi (spôsob vykonávania zločinu, umožňujúci odhaliť psychologický portrét zločinca – D.А.) V prvom zločine – sú nulové emócie. Čo by spravili teroristi, túžiaci po pomste? Vyrazili by dvere do miestnosti vedenia redakcie a s výkrikmi „Allah Akbar!“ by tam hodili zopár granátov. Nie, zločinci vchádzajú do miestnosti, každého sa pýtajú „Kto si?“, a potom ho zastrelia. Jedného za druhým. Nenáhlivo. Podobá sa to na popravu.“
„A okrem toho, nikto si nevšimol video, zachytávajúce, ako odchádzajú, – dodávam. – Tak kľudne nakladajú samopaly a granátomet do auta, ako ľudia zvyčajne vykladajú potraviny z nákupných vozíkov pri supermarketoch. Nenáhlivo. Pričom im musí byť jasné, že v prísne stráženej redakcii Charlie Hebdo prinajmenšom musel zafungovať poplašný gombík na privolanie polície. Všade boli kamery. Zabitý policajt, nachádzajúci sa vo vnútri, mohol vidieť (čo je jeho povinnosťou), ako dvaja ozbrojení ľudia v kuklách vchádzajú do redakcie. Z toho vyplýva záver: alebo to bol úplný idiot, alebo ktosi vypol priemyselné kamery VO VNÚTRI redakcie. A prečo sa zabijaci neponáhľali? Paríž je malé mesto. To nie je Moskva. Zablokovať mesto pre celú armádu policajtov — to je záležitosť 10-15 minút. Ale nestihli to. A už o hodinu na miesto zločinu prišiel prezident Holland. Absurdné! Ako to mohli pripustiť, keď nebolo jasné, či pominulo nebezpečenstvo?!“
„Aha, to je váš psík, monsieur?“
„Ďalej je to ešte zaujímavejšie, – pokračuje monsieur Vernoshe. – Neľútostní vrahovia ZRAZU zabúdajú v aute občiansky jedného z bratov Kuashiovcov, a polícia jasá: vieme, kto sú zločinci. Aj napriek tomu ich však ešte celý jeden deň nevedia dolapiť. Bratia unášajú cudzí automobil, vyháňajú jeho majiteľa, ktorý plačúcim hlasom ich prosí, aby mu dali psíčka, ktorý zostal na zadnom sedadle. „Aha psíček! Pravdaže, monsieur, zoberte si ho!“ (A to sú moslimovia, pre ktorých je pes špinavé zviera.) Potom zajmú rukojemníka v tlačiarni a trpezlivo čakajú na políciu. Rukojemník im uvarí kávu, ktorú mierumilovne popíjajú, netušiac, že polícia nepripravuje ich zatknutie, ale vraždu. V tom istom čase terorista Coulibaly vtrhol do košer obchodu, kde pokojne mohol postrieľať zákazníkov a odísť. Ale nie. Tiež čaká na políciu za účelom rokovania. Nasleduje útok polície, výbuchy, výstrely. Zabití sú štyria rukojemníci (kto ich zabil?) a sám Coulibaly. Prečo boli zabití bratia Kuashiovci a Coulibaly? Pripomína to vraždu Oswalda, ktorý údajne zavraždil prezidenta USA Kennedyho.“
„Teda to boli užitoční idioti, – podotýkam. – A to vyvoláva hlavnú otázku: vo Francúzsku žije cca 3000 ľudí, ktorí bojovali v islamistických organizáciách v Iraku, Sýrii, Líbyii, Mali, Jemene. Bolo by logické chytiť teroristov živými, aby získali informácie o tom, ako funguje CELÁ sieť vo Francúzsku. A zrazu ich namiesto toho zabíjajú ako nebezpečných svedkov. Viac ako to, bratia Kuashiovci sa už dostávali pod drobnohľad polície a sedeli vo väzení. Ohromila ma charakteristika advokáta jedného z bratov počas procesu, ktorý ho označil za „lúzra v šiltovke, predávajúceho pizzu na donášku, aby si zarobil na drogy“. Veru to nie je portrét vykonávateľa profesionálnej neľútostnej špeciálnej operácie. Tam treba mať aj IQ, aj oceľové nervy, aj úplnú ľahostajnosť voči ľudskému životu. A bratia Kuashiovci – to sú obyčajní poskokovia vo veľkej teroristickej sieti, obyčajní ľudia s ich drobnými slabinami a nádejou PREŽIŤ A DOHODNÚŤ SA. Áno, máte pravdu. Je to iný MODUS OPERANDI. Rôzny rukopis: v jednom prípade — neľútostná chladnokrvná vražda (zabijaci v maskách prišli beztrestne zabiť a zmiznúť), v druhom — babráci, dvojití agenti, oklamaní vo väzení svojimi verbovateľmi, pohodlné nastrčené bábky, mŕtve bábky, ktorými teraz sa dá triasť pred celým Francúzskom: pozrite, našli sme vrahov!“
„Sme vo vojne!“
Slávny francúzsky filozof a spisovateľ poľsko-židovského pôvodu Marek Halter je jedným z najvplyvnejších ľudí vo svete francúzskej politiky, priateľ všetkých prezidentov. Nazývajú ho „šedou eminenciou“, boja sa ho, počúvajú ho. Všetky steny jeho bytu sú oblepené slovom mier v rôznych jazykoch. Mňa neoslovuje inak ako slovkom „drahá“. Nepretržite sa s ním hádame za šálkou strašne silnej kávy a zriedka kedy sa zhodneme v názoroch.
„To je prvý akt vojny, energicky tvrdí monsieur Halter. – Islamskí extrémisti pripravujú svetový projekt. Veľa sa toho zmenilo od čias Bin Ladina. Kalif Islamského štátu Al-Bagdádí tvrdí, že buduje medzinárodný kalifát. Potrebuje celý svet. Pripomína mi komunistov z čias Kominterny, keď potrebovali Svetovú revolúciu. A mladým ľuďom sa to páči, pretože je to jediné dobrodružstvo, ktoré im teraz ľudstvo ponúka. Čo my, Európania, im môžeme ponúknuť? Nič! Žiadnu myšlienku! Keď sovietski ľudia v ZSSR dostávali stranícky lístok, stávali sa súdruhmi! Tak je to aj teraz v Islamskom štáte. Prichádzate do Iraku alebo Sýrie, hovoríte, že ste moslim a okamžite dostávate tie isté práva, ktoré majú všetci moslimovia sveta. Dávajú vám kalašnikov do rúk a hovoria: teraz, komrad bojuj za slobodu moslimov na celom svete. A táto avantúra bude mať úspech u svetovej mládeže.
Čo máme v Európe? Nezamestnanosť a poníženie pre mladých ľudí. Nemajú tu budúcnosť. Francúzsko, Grécko, Španielsko, Taliansko. Kde sú perspektívy? Vstupujeme do novej epochy. Ideológie viac už niet — ani komunizmu, ani fašizmu. Kedysi ľudia boli pripravení položiť život za víťazstvo komunizmu. Teraz skladajú životy v mene Boha. A to je veľmi ľahké, pretože to oslobodzuje od výčitiek svedomia. Je veľmi jednoduché zabiť v mene Boha, ak to schvaľuje a sľubuje raj. Jeden francúzsky spisovateľ presne predpovedal, že 21. storočie bude storočím náboženstva. Títo mladí ľudia, ktorí teraz bojujú v Islamskom štáte, – to sú naši chlapci, ktorí skončili európske školy, poznajúci našu mentalitu a psychológiu. Posielajú nám videá z odseknutými hlavami presne k správam o ôsmej, pretože vedia: práve v tomto čase celá Európa večeria a vidí tento hrozný pohľad.“
„Naozaj ste vnímali tento teroristický útok ako pravdu? Prečo napríklad teroristi nechali svoje občianske preukazy?“
„Mnohí moji priatelia mi kladú tú istú otázku. Myslím si, že vedeli, že ich aj tak zabijú a hodili nám rukavicu.“
„Nelogické. Prišli zabíjať, a nie zomierať. To nie sú šachidovia. Prišli v maskách a odišli v maskách. Skúste ich nájsť. Načo by nechávali doklady?!“
„Je to provokácia islamistov, aby vyvolali vo Francúzsku občiansku vojnu. Chcú, aby sa moslimovia cítili ako vyvrheli. Je to vojna. Musíme sa pripraviť byť zabití a zabíjať. Holland to pochopil, keď poslal vojakov na Mali. Ale teraz nemáme ľudí, pripravených ísť bojovať do Iraku!“
„Myslíte si, že treba poslať vojakov do Iraku? A to mi hovoríte VY?! Človek, ktorý vystupoval proti vojne v Iraku a v Líbyi?!“
„Áno, Bush spravil chybu, bojujúc so Saddámom Husajnom. Pravdaže, Husajn nebol demokrat ale na území Iraku mierumilovne žil milión kresťanov. Potom Sarkozy a filozof Bernard-Henri Levy sa rozhodli priviezť demokraciu do Líbye, a uvideli sme, kam to viedlo. Nedá sa doviezť šťastie ľuďom, keď vás o to nežiadajú. Ale teraz musíme poslať našich ľudí bojovať proti džihádistom v Iraku, pretože pripravujú teroristov proti nám vo Francúzsku!“
„Odkiaľ máte dôkazy? Prečo ste si takí istí, že popravu Charlie Hebdo spravili islamisti, vycvičení v Iraku? Hádam to všetko nepripomína 11. september? Ľudia sa ľahko chytajú propagandistickej verzie a nechávajú sa zatiahnuť do vojny. Poďme porozmýšľať, pre koho je výhodné vtiahnuť Francúzsko do vojny proti islamskému svetu? Pre Američanov?“
„Pravdaže nie! To je nemožné! Čo sa týka Ruska, v tom súhlasím. Prostredníctvom ukrajinského konfliktu Američania poštvali proti sebe Rusko a Európu. Ale čo s tým má Irak?!“
„Chcem Vám pripomenúť, že Islamský štát bol vytvorený Američanmi proti Asadovi. A ak ste Vy, človek, ktorý prudko vystupoval proti vojnám na Blízkom Východe, zrazu začali hovoriť o tom, aby boli poslaní francúzski vojaci do Iraku, to znamená, že provokácia s Charlie Hebdo sa vydarila na jednotku. Američania dosiahli svoj cieľ, vťahujúc Európu do vojny.“
„To je nemožné. Američania nie sú schopní niečoho takého. Je to práca islamistov.“
A tu sa dostávame do slepej uličky, odmietajúc sa stotožniť s protichodným názorom.
Prečo Rusi a Francúzi si navzájom nerozumejú?
Občania Ruska rozhodne odsúdili vraždu karikaturistov vo Francúzsku, ale rovnako rozhodne boli pobúrení aj samotnými karikatúrami. Tu boli Francúzi mierne šokovaní. Ako je to možné? Veď právo na ateizmus a rúhanie sa sú súčasťou demokracie v Európe už od čias Francúzskej revolúcie. Boh zomrel! А to znamená, že nikdy ani nežil! Kresťania v Európe sú v súčasnosti biedne existencie. Ak chcete byť veriaci – robte to potichu.
Ruský aristokrat Dmitrij de Koshko prišiel na stretnutie v kaviarni na motocykle. Dal si dole helmu a ukázalo sa, že to nie je mladý, ale zato energický. Je veľmi vďačný Francúzsku, ktoré kedysi prichýlilo jeho pradeda gubernátora, ktorý utiekol z revolučného Ruska. Pradedko žil z dávok pre chudákov a dobročinných obedov, ale vďaka sociálnej spravodlivosti, ktorá vtedy existovala vo Francúzsku, dokázal poskytnúť všetkým svojim deťom slušné bezplatné vzdelanie. Francúzsko vtedy nerobilo rozdiely medzi ľuďmi rôznych národností a náboženstiev.
„V Rusku funguje princíp impéria — úcta voči citlivým náboženským a národnostným otázkam, – hovorí francúzsky novinár Dmitrij de Koshko. – Inak by Rusko s jeho 120 národnosťami neprežilo. Zatiaľ čo vo Francúzsku je veľmi silná antináboženská republikánska tradícia. Tu sa dokonca aj vianočné betlehemy pokúšali zakázať. Začínajúc od konca 18. storočia zápas prebiehal práve proti cirkvi. Karikatúry — to je len následok. Charlie Hebdo začínal už počas 60-tých rokov 20. storočia pod názvom Harakiri Hebdo s heslom „časopis hlúpy a zlostný“. Robili to naschvál — urážlivé karikatúry, príšerný nevkus. Sú to anarchisti, „bobo“ (buržoázna bohéma). Ale na druhej strane: nechceš – nekupuj. Ľudia, ktorí pravidelne žalovali časopis na súde a prehrávali mi pripomínajú moju susedu, ktorá sa súdila s iným susedom, pretože sa prechádzal po dome holý. Nepáči sa ti – nepozeraj! Slabina časopisu spočívala v tom, že neprestajne urážajúc kresťanov a moslimov, neútočili na Židov. Maliar Sine bol dokonca prepustený pred niekoľkými rokmi za to, že nakreslil karikatúru Sarkozyho, ktorý sa oženil s veľkou židovskou rodinou.
Ale problémy s islamizmom sú vo Francúzsku ozaj vážne. A práve o tom z dôvodu príslovečnej politickej korektnosti nikto nehovorí. Prvými obeťami islamizmu sú samotní moslimovia, prevažne dievčatá. Nikto nepíše o tom, čo sa deje v prímestiach Paríža, – dievčatá nesmú chodiť do kina s kamarátmi, nútia ich nosiť hidžáb, Afričankám amputujú klitoris, von smú ísť len pod dohľadom staršieho brata, zakazujú im sa vzdelávať, nasilu ich vydávajú za ženíchov z Maroka alebo Alžíru a potom ich ženíchovia dostávajú francúzske pasy. S týmto by mal bojovať štát. musí integrovať moslimov do svetského francúzskeho prostredia, každému poskytujúc šancu dostať sa z uzavretej náboženskej. To aj je laicizmus, hnutie za sekularizáciu spoločnosti, za jej oslobodenie od vplyvov náboženstva na vzdelávanie, výchovu, spoločenský život.
А namiesto toho, aby riešilo vnútroštátne problémy, Francúzsko sa vybralo po zlej ceste, po atlantickej. A za to platíme. Chvalabohu, Chirac bol nažive, keď Američania začali vojnu v Iraku. Zato však sme bombardovali Líbyu, zúčastnili sa na vojne v Afganistane. Cvičili sme islamistov v Sýrii, Líbyi, Jordánsku a dokonca aj v Iraku. A teraz sa čudujeme, prečo na nás útočia?“
„Francúzsko – to je malarický močiar!“
Novinár Emmanuel Ratier, emocionálny človek s večne strapatými vlasmi, sa preslávil vo Francúzsku svojou knihou o bezhraničnom vplyve slobodomurárov (mimochodom, štyria zo zabitých novinárov z Charlie boli slobodomurármi). Práve slobodomurári, podľa jeho mienky, rozvrátili tradičné Francúzsko.
„Nikto nečítal Charlie Hebdo, všetkým boli odporní títo zvrátenci, ktorí sa teraz stali takmer svätcami, – je pobúrený novinár Emmanuel Ratier. – Dobre že ich nechcú dať do Panteónu. Na jednej strane – žijeme v krajine, kde prekvitajú pochody gayov, likvidujú sa národné korene, opovrhuje sa morálnymi normami. A na strane druhej, existuje silná islamská spoločnosť, ktorá chráni tradičné hodnoty. Sami sme vytvorili tento močiar a teraz sa čudujeme, že sem priletela kopa moskytov!“
