Jozef Krško
25. 12. 2014 Vaše věc
Zdá sa, že celý svet triumfuje. Nový predseda Európskej rady Donald Tusk, vo vzťahu k Rusku považovaný za jastraba, po tom, čo prvýkrát predsedal rokovaniu EÚ, sa zrejme veľmi potešil, že z daného postu môže vyhlásiť: „Rusko nie je náš strategický partner. Rusko je náš strategický problém.” Vladimir Putin zase triumfálne vidí, že kríza do dvoch rokov pominie. Naopak, veľká časť svetových médií (v tomto smere sú svetové aj mnohé naše) sa s neskrývanou škodoradosťou už pár dní teší, že ruský rubeľ, ba celé Rusko je „na kolenách“.
Médiá (predovšetkým tie politické a hlavného prúdu) situáciu často zjednodušujú až krivia. Nikdy nie je jednoznačne predvídateľné, ako sa svet môže na tom-ktorom probléme zvrtnúť, kam ho to či ono opatrenie posunie.
Spomeňme si na rok 2007.
Kto by v onom roku, keď Dow Jones dosahoval dovtedy rekordnú úroveň okolo 14 000 bodov a zdalo sa, že nezadržateľne pôjde len a len hore, očakával, že onedlho príde pád?! Naraz sa však do nášho života dostalo slovo bublina v novom význame a Dow Jones do marca 2009 padol na 6 547 bodov, teda viac ako o polovicu! Kto mal roku 2007 na akcionárskom účte povedzme 100 000 dolárov, o pár mesiacov neskôr to už bolo iba nejakých 46 000 dolárov. A to takýto štatistický akcionár mal ešte šťastie, horšie na tom boli tí, čo neraz celoživotné úspory mali v nehnuteľnosti. Novinári vtedy oprášili klišé, že keď USA zakašľú, Európa dostane chrípku. Nedostala ju len Európa, ale prakticky celý svet. Z vtedajšej recesie sme sa ešte stále nespamätali! Dodnes ničí životy stovkám miliónov ľudí.
Svet akoby na spomínanú skúsenosť zabudol.
Hoci ekonomika je ešte stále na nižšej úrovni, ako bola pred spľasnutím bubliny na americkom trhu nehnuteľností, Dow Jones znova láme nové a nové rekordné úrovne. Ak spomínaný štatistický akcionár nič v portfóliu nemenil, dnes mu pôvodných 100 000 dolárov narástlo na viac ako 128 000 dolárov. Už toto vypovedá, že svet, predovšetkým západný, sa dostal do novej bubliny, ešte väčšej a nebezpečnejšej, ako bola tá, čo s buchotom spľasla na americkom trhu nehnuteľností. Ďalšou takou rastúcou bublinou je napríklad neustále sa zvyšujúci dlh USA, ale aj mnohých ďalších štátov.
Spľasnúť a spustiť dominový efekt však môže práve tá bublina, ktorá súvisí s jednou z príčin, pre ktorú je „Rusko na kolenách“. Amerika môže každú chvíľu znova kýchnuť, Európa z toho môže dostať chrípku a tentoraz ju môžu chytiť aj USA a na kolená sa môže dostať celý svet…
Pravda, ak to nie je tak, že USA nie sú jednou z obetí, ale sú skrytým šíriteľom infekcie. Lebo je podozrivé, že Saudi, ktorí sa oficiálne postavili proti opatreniam na zastavenie pádu cien ropy, si takto dovolili škodiť vlastnému krstnému otcovi. Čo vo Washingtone zavážilo viac? Problémy domácich ropných spoločností, alebo avizované katastrofy v krajinách, akými sú Rusko, Irán či Venezuela? Otázne je aj to, či Rusko, ktoré sa najskôr prihováralo za opatrenia na zastavenie rastu cien, teraz tvrdí, že nízke ceny mu neprekážajú len preto, že iné mu neostáva, alebo zo strategických dôvodov.
Povedzme, že je to tak, ako sa to vysvetľuje väčšinovo. Súčasný pád cien ropy je dôsledok rozvoja ťažby čierneho zlata a plynu z bridlíc tzv. frakovaním. Potom to však súvisí aj so spomínaným prepadom na trhu nehnuteľností v USA. Lebo princípy frakovania sú známe z predminulého storočia, technológia sa potom začala používať začiatkom druhej polovice dvadsiateho storočia, ale príležitosť na jeho skutočný rozvoj ponúkli až rozvojové stimuly zamerané na prekonanie recesie po skolabovaní trhu nehnuteľností. Frakovanie bridlíc – to bola jedna z odpovedí na otázku, kam dať to množstvo ešte teplých a lacných peňazí, ktoré práve vychádzali z tlačiarenského stroja Made in USA. Finančníci našli odpoveď spolu s presvedčením, že hlad po energiách bude vždy a ceny ešte dlho porastú. Bez ohľadu na životné prostredie. (Frakovanie je zabijak vody, môže súvisieť so zemetraseniami a pod.)
Donedávna sa rozhodnutie rozširovať frakovanie v USA vnímalo ako požehnanie. Manna nebeská. Z hľadiska investícií nahradilo skrachovaný trh nehnuteľností. Finančné inštitúcie naň uvoľnili stovky miliárd dolárov.
Manna sa zdala výživná, najmä v ostatných rokoch. Napríklad roku 2012 práve vďaka rozvoju frakovania vzrástol výkon ekonomiky USA o takmer dve percentá a príjmy domácností vzrástli o zhruba 2,5 percenta. Rozvoj ťažby z bridlíc v spomínanom roku zabezpečil v USA 2,1 milióna pracovných miest, zvýšil príjmy štátu o 75 miliárd dolárov a k hrubému domácemu produktu prispel čiastkou 283 miliárd dolárov. Ročný priemerný príjem amerických domácností sa vďaka rastu produkcie a nižším cenám energie zvýšil o vyše 1200 dolárov. Medzinárodná agentúra pre energiu roku 2013 predpovedala, že do roku 2015 Spojené štáty predbehnú v ťažbe ropy Saudskú Arábiu a Rusko a stanú sa najväčším producentom ropy na svete.
Dnes je však namieste opýtať sa, či USA za veľké peniaze iba nenafúkli novú bublinu. Či ich dostatok lacných peňazí a drahá ropa nenaštartovali nesprávnym smerom. Odhaduje sa, že pre 80 percent frakovacích spoločností je nebezpečná už cena ropy pod 80 dolárov za barel. Ide totiž o veľa malých organizácií. Popri malosti je ďalšou ich spoločnou črtou zadlženosť. Kapitál im poskytovali fondy, ktoré si od toho sľubovali náhradu za staré straty. A dnes naťahujú ruky s očakávaním vysokých ziskov… Namiesto toho môžu prísť ďalšie straty, krach a – narušenie krehkej ekonomickej rovnováhy (ba po Fergusone a vyhrotení finančných problémov i k narušeniu spoločenskej rovnováhy). Veď v porovnaní s napätou situáciou na americkom trhu frakovania bridlíc taká Saudská Arábia môže ropu za dnešné ceny bez problémov dodávať i niekoľko rokov. Má totiž nízke výrobné náklady a vysoké finančné rezervy. Dokonca aj ruskí naftári tvrdia, že si dokážu predstaviť slušnú existenciu i pri cene ropy pod 40 dolárov za barel (iný pohľad na vec, samozrejme, je z pohľadu potrieb ruského štátu). Ruským naftárom pri nízkej cene ropy ekonomiku vylepšuje súčasný kurz dolára a rubľa.
Podľa agentúry Bloomberg sa trhová cena 75 frakingových spoločností v USA od augusta do októbra t. r. prepadla o takmer 159 miliárd dolárov.
Zo dňa na deň sa môže situácia zdramatizovať a uvádzané úspechy sa ako film pustený pospiatky môžu premeniť na neúspechy. Ak sme spomínali, že roku 2012 rozvoj ťažby z bridlíc v USA zabezpečil 2,1 milióna pracovných miest či k hrubému domácemu produktu prispel čiastkou 283 miliárd dolárov, kríza na trhu môže v nasledujúcom roku domáci produkt o rovnakú sumu znížiť či 2,1 milióna pracovných miest pochovať… Predovšetkým však môže spustiť nekontrolovaný (a celosvetový) dominový efekt!
Nie som si istý, či je čas individuálnych triumfov.
