30. 10. 2014, zdroj: hlas ru sk, Jiří Just
„Pre celý svet je naša iniciatíva prekvapením, nikto to od Slovákov nečakal.“ V Bratislave neoficiálne otvorili zastupiteľstvo Novorossie. „Svoj kúsok Novorossie si nosíme každý vo svojom srdci,“ vysvetľuje v rozhovore pre Hlas Ruska autor iniciatívy a antifašistický aktivista Marián Farkaš.
 |
| Marián Farkaš (foto M. Farkaš) |
Hlas Ruska: Čo Vás pohlo otvoriť neoficiálne zastupiteľstvo Novorossie v Bratislave?
Marián Farkaš: Otvorenie zastupiteľskéhu úradu bolo logickým vyústením snahy o konsolidáciu a zmiernenie dopadov pretrvávajúceho konfliktu zameraného na potlačenie základných ľudských práv a slobôd zo strany profašistickej kyjevskej junty, ktorá v týchto dňoch pochybným spôsobom legalizovala svoju moc v západnej časti Ukrajiny voči civilným obyvateľom Donbasskej oblasti. Ich prirodzené práva sú potlačované skutkami, ktoré by za každých okolností mali byť považované za vojnové zločiny.
V súčasnej dobe sú občania Slovenskej republiky jediní, ktorí okrem Ruskej Federácie na základe ľudskosti a slovanskej vzájomnosti pomohli humanitárnou pomocou vojnou ťažko skúšaným občanom Doneckej a Luhanskej oblasti, ktorí našli svoje útočisko v humanitárnych táboroch na území RF. Z toho dôvodu je prvý zastupiteľský úrad Novorossie otvorený práve na Slovensku.
HR: Aký cieľ má Vaša inicatíva? Je to len symbolická podpora antifašistov z DĽR a LĽR, alebo plánujete nejaké projekty?
MF: Podpora boja proti fašizmu nie je z našej strany chápaná len v symbolickej rovine. Boj proti fašizmu je v nás hlboko zakorenený a je našou ľudskou i občianskou povinnosťou urobiť všetko čo sa dá, aby bol fašizmus raz a navždy potlačený.
Doposiaľ sme žili v domienke, že rok 1945 zavŕšil tento boj, že milióny zmarených ľudských životov je dostatočnou zárukou. No dnes na Ukrajine fašizmus prekvitá, fašistické zoskupenia sú vyzbrojované ťažkou vojenskou technikou, ktorá je používaná proti civilnému obyvateľstvu i v čase prímeria.
Plánujeme doručiť ďalšiu humanitárnu zbierku a na jej podporu chystáme niekoľko sprievodných podujatí. Utrpenie národa Novorossie nám nemôže byť ľahostajné.
HR: Ako reagovali na otvorenie veľvyslanectva Novorossie predstavitelia hrdinského regiónu?
MF: Dostali sme veľa gratulácií a poďakovania za všetko, čo Slováci ( nie Slovenská republika, ale občania nezávislí od politickej vôle) doposiaľ pre Novorossiu vykonali. Za dary, podporu a za pocit, že nie sú sami v týchto ťažkých chvíľach, keď prežívajú to, čo prežívali naši rodičia a starí rodičia v rokoch 1938-1945.
Pre celý svet je naša iniciatíva prekvapením, nikto to od Slovákov nečakal. Z Novorossie máme veľkú podporu. Sme spolu v neustálom kontakte a zvažujeme ďalšie formy spolupráce.
HR: Neobávate sa perzekúcie zo strany slovenských štátnych orgánov?
MF: Akoukoľvek perzekúciou zo strany slovenských štatnych orgánov by Slovensko de facto uznalo štátnu suverenitu Novorossie. Preto si myslím, že takýto nátlak zatiaľ očakávať nemusíme.
Nie je možné perzekuovat protifašistický boj, nie je možné perzekuovať obhajobu základných ľudských práv a slobôd, nie je možné perzekuovať ľudskosť a dôstojnosť. Možno mi vytknete, že aj v nedávnej histórii takéto perzekúcie boli aj na Slovensku a v Česku.
Pokiaľ nenadviaže Slovenská republika s Novorussiou diplomatické styky, nemôžeme sa spoliehať na ochranu podľa Viedenskeho dohovoru. I z toho dôvodu nie je pôda našich priestorov novoruská, ale svoj kúsok Novorossie si nosíme každý vo svojom srdci.
HR: Mali ste možnosť navštíviť Doneckú ľudovú republiku. Môžete povedať, aká je tam situácia. Skutočne tam panuje humanitárna kríza?
MF: Ak by nebola oficiálna pomoc RF, hrdinská snaha Humanitárneho bataliónu Novorossie, ktorý vedie Jekaterina Gubarevová v Rostove na Done a tisícky ľudí s dobrým srdcom, obyvatelia Doneckej a Luhanskej oblasti, by boli odsudení na smrť hladom a zimou.
Ukrajinská infraštruktúra je rozbitá, nefunguje zásobovanie, nie je elektrika, voda, kúrenie, ľudia nemajú mzdy, dôchodky, sociálne dávky, nefungujú školy, nemocnice, pekárne nepečú, obyčajní ľudia zomierajú denne pri ostreľovaní vo svojich domovoch…
Európa podporuje ich vrahov, medzinarodné organizácie nekonajú. Tak musia konať občania. Novovzniknuté orgány Novorossie vynakladajú neskutočné úsilie na znovuoživenie verejnej správy a samosprávy. Opravujú zdevastovanú krajinu, školy a svoje domovy. Ich snaha je však marená neustálym ostreľovaním z ťažkých zbraní. Pred týždňom výbuch rakety Točka-U zničil opravenú školu, pripravenú na oneskorený začiatok školského roka.
Častým javom je ostreľovanie humanitárnych dodávok, ktorými aktivisti okolo Jekateriny Gubarevovej nosia pomoc do Doneckej a Luhanskej oblasti.
HR: Ako vnímajú v Novorossii pomoc, ktorú im slovenskí aktivisti poskytujú?
MF: Dojatia, objatia, nemý stisk ruky a slzy v očiach vojnou zronených ľudí odhodlaných brániť svoje domovy, boli sprievodným javom každého odovzdania pomoci. Iskra v detských očiach bola našou najväčšou odmenou.
Hrdinstvo obyčajných ľudí Novorossie, ktoré preukazujú dnes rovnako ako nespočetne krát v histórii, je pre nás vzorom. Sila, odvaha a odhodlanie novoruských žien je našou modlou a utrpenie novoruských detí je pre nas mementom!
