Peter Nišponský
|20. 6. 2014 Czechfreepress

Len mierumilovní a naivní občania týchto krajín, ale ani sveta, Európy, Slovenska si tento fakt nechceme pripustiť.Pokiaľ mali Kyjevskí nacisti v decembri 2013 na Majdane 2 – 3 000 neozbrojených radikálov, vo februári – máji 2014 mali už 50 000 armádnymi zbraňami ozbrojených banderovcov a žoldnierov, v polovici tohto leta ich bude 100 000, v septembri 200 000 a na konci roka 2014 nie menej ako pol milióna.

Nacisti v Kyjeve zahájili horúčkovitý repas existujúcej vojenskej techniky, obnovili výrobu tankov a lietadiel. Stále rozsiahlejšie dodávky zbraní a vojenského materiálu dostávajú v rámci „pomoci“ od priateľa Andersa Fogh Rasmussena, z USA, od krajín NATO. Prebieha horúčkovité zbrojenie a modernizácia novej nacionalistickej a nacistickej armády Kyjevskej chunty. (Na tomto procese sa aktívne podieľa i Slovensko).

Poradca prezidenta Putina Sergej Glazjev: „Rusko musí urobiť ťažké, nevyhnutné rozhodnutia rýchlo a teraz, ak nechce stratiť svoju súčasnú výhodu zásadnej vojenskej prevahy. Odkladanie rozhodnutí životne ohrozuje Rusov v Rusku i na Ukrajine“.

Winston Churchill: „Kto v nevyhnutnej voľbe medzi hanbou a vojnou zvolí hanbu, obdrží hanbu i vojnu súčasne“.

Nadnárodný kapitál Západu, cez svoje výkonné politické štruktúry v Bielom dome, Bruseli, Pentagone a NATO sa už pred mnohými rokmi rozhhodol, že svoj nevyhnutný ekonomický krach oddiali politickou a ekonomickou okupáciou Ukrajiny, ekonomickým a vojenským oslabením a konečným ovládnutím Ruska prostredníctvom vojny medzi nimi.

USA sa rozhodli, že vojnu proti Rusku budú viesť všetkými prostriedkami (politickými, ekonomickými i vojenskými) až do obetovania posledného žijúceho ukrajinca.

My, občania Slovenska, ale ani naši súčasní Západnému kapitálu zapredaní politici na tento vývoj nemáme, ani nebudeme mať žiadny vplyv. Nás sa nikto nepýta, ani nebude pýtať na naše názory na vojnu, ani na to, ktorej strane fandíme a ktorú zatracujeme.

Je tu totiž v podstate len jedna strana. Strána záujmov kapitálu. Jeho delenie na korporátny Západný a oligarchický Východný je v tomto prípade nepodstatné.

Nie je to náš záujem. Nám kapitál pridelil úlohu bojovať za jeho záujem a ak sa inak nedá, obetovať i život v mene „demokracie“.

V súčasnej dobe chýba protiváha tomuto tzv. „demokratickému“ humusu. Chýba silné a jednotné robotnícke a komunistické hnutie. Rozbili ho cielene, postupne, ako vždy zvnútra sofistikovanými metódami imperializmu, ako by napísal Marx, lebo bolo jedinou silou, ktorej sa smrteľne báli.

Vedeli prečo.

Nadnárodný kapitál v súčasnej podobe potrebuje prežiť. A to dokáže len prostredníctvom vojny.